Tri autorské poviedky režiséra Samuela Ivašku majú spoločného menovateľa. Usilujú sa zachytiť citové zázemie mladých ľudí pri ich prvých krokoch do života len čo sa za nimi definitívne zavreli školské brány. Konfrontujú prvé kontakty obnaženej samostatnosti so skutočnosťou, ktorá sa začína nápadne líšiť od dovtedajších ideálov. Strácať ich často bolí, ale taká je cesta dospievania. Nie je to pohľad zovšeobecňujúci ani vyčerpávajúci, skôr ide o stopu, vkročenie aktérov príbehov do šedivosti i farebnosti života na ceste za hľadím hodnoty vlastnej identity.