archiv TV

• 1
• 2

Rím, otvorené mesto (1945) je prvým dielom voľnej filmovej trilógie uznávaného talianskeho režiséra Roberta Rosseliniho, ktorý žil v rokoch 1906-1977. Zvyšnými sú filmy Paisa (1946) a Nemecko v roku nula (1947). Hlavnou témou tejto trilógie je život jednoduchých chudobných ľudí počas druhej svetovej vojny v čase okupácie nepriateľskými vojskami a protifašistický odboj proti okupantom.

Nakrútené sú v duchu talianskeho neorealizmu, kedže Roberto Rossellini patrí medzi jeho hlavných predstaviteľov. Tento filmový smer vznikol v Taliansku v medzivojnovom povojnovom období v čase veľkej chudoby, zničených zbombardovaných miest a tým pádom aj filmových ateliérov. Režiséri kvôli financiám nakrúcali ručnou kamerou v exteriéroch a ako herci im väčšinou poslúžili obyčajní ľudia, neherci, a ich prirodzené prostredie. Námety filmov boli vždy inšpirované skutočnosťou, dôraz sa kládol na reálnosť a improvizáciu, filmy často nemali ani scenáre, a ak áno, tak len voľne načrtnuté. Spoluautorom scenáru k filmu Rím, otvorené mesto je ďalší známy taliansky filmový režisér Federico Fellini, tvorca filmov ako Cesta či Sladký život. Za scenár získal Oscara a film bol v roku 1945 najnavštevovanejším filmom v Taliansku. Roberto Rossellini nakrúcal film už dva mesiace po oslobodení Ríma v jeho spustošených uliciach, a vyznačuje sa preto šokujúcou dokumentárnosťou vtedajšej doby.

Hlavnými postavami sú katolícky kňaz don Pietro (Albo Fabrizi), mladý komunista Giorgio Manfredi (Marcello Pagliero) a tlačiar Francesco (Francesco Grandjaquet), ktorí sú zapojení do národooslobodzovacieho hnutia (Výbor pre národné oslobodenie), a po ktorých preto pátra nemecké gestapo a zhromažďuje o nich dôkazy.