Rodinná večera v paláci na Konskom námestí sa nesie v zvláštnej atmosfére - akoby nik zo zúčastnených vlastne ani nechcel byť tu!
Veľkovezír Ibrahim (
Okan Yalabık) si nechá zavolať princeznú Şah (
Deniz Çakır), aby sa s ňou pozhováral o Hürrem (
Meryem Uzerli) a požiadal ju, aby sa proti nej spolčili. No nech už očakával čokoľvek, ostane sklamaný - Şah totiž nemieni pristúpiť na jeho hru. Má svoju vlastnú hlavu a sleduje svoje vlastné ciele! A okrem toho je tu ešte čosi nevypovedané z ich minulosti... Sümbül (
Selim Bayraktar) neskôr Hürrem prezradí, že v mladosti vraj k sebe mali Ibrahim a Şah veľmi blízko!
No okrem Şah v týchto dňoch zaujíma Hürrem ešte čosi, a síce zdravotný stav Nurbahar (
İrem Helvacıoğlu), favoritky princa Mehmeta (
Gürbey İleri). Nie je včerajšia, a tak vie, že oficiálny príbeh o jej údajnom prechladnutí iste nie je pravdivý. Preto tvrdo udrie na palácovú lekárku, ktorá dievčinu ošetrovala a prinúti ju povedať pravdu...
Po tom, čo urobil ono závažné ťažké rozhodnutie, týkajúce sa osudu jeho dlhoročného priateľa Ibrahima, má vládca (
Halit Ergenç) neodbytný pocit, že s ním musí tráviť o čosi viac času, aby vzdal hold a úctu ich priateľstvo a dôstojne sa rozlúčil. No práve preto, že s Ibrahimom trávi toľko času, nadobudne Hürrem mylný dojem, že Sulejman svojmu nehodnému priateľovi opäť raz odpustil, čo ju, pochopiteľne, vôbec nepoteší...
Hürremin hnev na Mehmeta a Mihrimah (
Pelin Karahan) - za to, že konali poza jej chrbát - je nesmierny. Nurbahar pošle okamžite preč z paláca a s deťmi sa odmietne o čomkoľvek baviť, kým jej hnev neopadne aspoň na znesiteľnú úroveň. je však rozhodnutá uštedriť im riadnu príučku, aby raz a navždy pochopili, že konať bez jej vedomia a súhlasu si nesmie dovoliť nik, ani oni nie!
Vládcu vyhľadá ctihodný sudca Ebussuud Efendi (
Tuncel Kurtiz), ktorému sa konečne podarí nájsť v istej interpretácii koránu spôsob, akým môže nechať popraviť človeka, ktorého sa zaviazal chrániť. Podľa neho má jednu jedinú možnosť, a síce zariadiť, aby dotyčnú osobu pripravili o život v čase, keď on sám bude spať! Pretože spánok je ako smrť – a kto je mŕtvy, nemôže niesť zodpovednosť za to, čo sa deje vo svete živých...
V paláci Topkapi zaveje nový vietor - pricestujú sem totiž Şahin manžel, vezír Lütfi (
Mehmet Özgür), ich krásna dcéra, princezná Esmehan (
Ecem Çalık), a verný sluha Mercan (
Saygın Soysal). Naopak, situácia v paláci v Manise sa pomaly znovu dostáva do starých koľají. Úbohú Fatmu (
Gonca Sarıyıldız) na Mahidevranin (
Nur Fettahoğlu) príkaz pochovali, a teraz sa ich nádeje upierajú na tehotnú Mustafovu (
Mehmet Günsur) konkubínu Ayşe, ktorá im hádam, ak Alah dá, daruje už onedlho ďalšieho krásneho a zdravého princa.
Rodinná večera v paláci na Konskom námestí sa nesie vo veľmi zvláštnej atmosfére. Akoby nik zo zúčastnených, možno hádam s výnimkou vlastnou domnelou dôležitosťou zaslepeného Ibrahima a ako vždy nič netušiacej princeznej Hatice (
Selma Ergeç), vlastne ani nechcel byť tu! Ten dojem ešte zosilní, keď sa vládca, kvárený bolestnými spomienkami na dávne časy - keď mu bol Ibrahim ako brat, i na slová jeho osudom ťažko skúšanej staršej sestry Beyhan (
Pınar Çağlar Gençtürk), ktorá mu pri ich poslednom rozhovore po poprave svojho manžela povedala, že síce vždy bude jej vládcom, no už viac nie je jej bratom – narýchlo rozlúči a spolu s Hürrem odíde! Naopak, Şah a Lütfi ostanú hosťami Ibrahima a Hatice i na noc...
Keď veľkovezír Ibrahim natrafí v paláci Topkapi na ctihodného sudcu Ebussuuda Efendiho, ktorý sa prišiel s vezírom Ayasom (
Fehmi Karaarslan) dohodnúť na forme pomoci pre Hürreminu nadáciu, nenechá si ujsť príležitosť, aby si doňho neprimerane rypol. Chce tým samozrejme spochybniť úprimnosť Hürreminých úmyslov... Zároveň totiž sudcovi vymenuje hneď niekoľko nadácií, ktoré sám založil - a nikomu to nevešal na nos!
Po tom, čo si vládca pospomínal na množstvo krásnych nezabudnuteľných chvíľ s Ibrahimom, vystriedali ich momenty, na ktoré síce tiež nedokáže zabudnúť, no preto, lebo mu spôsobili veľa žiaľu, bezsenných nocí, hnevu a hanby – Haticino zúfalstvo, keď zistila, že ju Ibrahim podvádza; zbytočná smrť İskendera Çelebiho (
Hasan Küçükçetin)... A tak, aj keď s ťažkým srdcom, si nechá zavolať vezíra Ayasa a napokon vydá príkaz, ktorého sa tak bál, no ktorý jednoducho nemohol nevydať...
Hürrem je nešťastná a rozladená, keď zistí, že okrem nej vládca pozval na iftar (
večerné prerušenie pôstu počas Ramadánu, pozn. trinity) aj Ibrahima. A keď vidí, ako skvelo si rozumejú, ako sa spolu smejú, okamžite ju prejde chuť na čokoľvek. A tak sa rýchlo ospravedlní, nepresvedčivo zaklame, že musí ísť pozrieť princa Cihangira, a soptiac od ťažko potláčaného hnevu vypochoduje z panovníkovej komnaty. Mylne sa totiž domnieva, že vládca a veľkovezír sú opäť najlepší priatelia. No mýli sa. A ani netuší, ako veľmi...
Princezná Hatice sa uprostred noci zobudí so zvláštnym, neblahým pocitom. Vydesí ju, že Ibrahima nenájde spať vedľa seba. Už keď odchádzal do paláca Topkapi, akosi zvláštne jej stislo srdce, no teraz je jej pocit, že sa iste stalo niečo zlé, neznesiteľný! A, žiaľ, správny. Je hlboká noc, väčšina obyvateľov Istanbulu už dávno spí hlbokým zaslúženým spánkom, ktorý sa napokon milosrdne rozhodol sadnúť i na vládcove oči a dovolí mu ich tak privrieť nad štvoricou nájomných vrahov, ktorí práve vstúpili do Ibrahimovej komnaty, aby ho pripravili o život.
Keď Sümbül zazrie, ako uprostred noci akýsi maskovaní muži vynášajú telo zjavne mŕtveho Ibrahima z paláca, okamžite uteká do Hürreminej komnaty o všetkom ju informovať. Tá správa je však natoľko prekvapivá a natoľko šokujúca, že aj Hürrem, ktorá práve o tomto celé roky snívala, jej v prvom momente nemôže uveriť! Stále ešte hlboko otrasená tým, čo si vypočula, preto zájde za vládcom, aby zistila pravdu – a stačí jej jediný pohľad na zničeného Sulejmana, aby pochopila, že Ibrahim už ďalší východ slnka nad Istanbulom nikdy nezažije...
Obavy princeznej Hatice síce razom ustali vo chvíli, keď do paláca na Konskom námestí konečne dorazila jej staršia sestra Beyhan... No o to väčší bude jej žiaľ a neznesiteľnejšia jej bolesť, keď sa prebudí do krásneho rána a vyberie sa na terasu nadýchať sa čerstvého vánku a ohriať sa v lúčoch ranného slnka – a na dvore zbadá vojakov držiacich stráž okolo otvorenej truhly, v ktorej leží Ibrahim! Nečudo, že temer zošalie...