Palác Topkapi je opäť hore nohami. Dôvod je tentoraz vskutku šokujúci a nezvyčajný – sultán totiž daruje Hürrem slobodu!
Keďže Hürrem (
Meryem Uzerli) vie, že nič okrem pravdy ju v tejto chvíli pred hnevom Valide (
Nebahat Çehre) iste nezachráni, rozpovie jej všetko o svojom nevinnom priateľstve s Leom (
Seçkin Özdemir), keď boli ešte deti, o vpáde Tatárov, ktorí ju pripravili o celú jej rodinu a odvliekli ju do otroctva i to, že kým ona si myslela, že Leo je dávno mŕtvy, on si to isté myslel o nej, než osud znova zviedol ich cesty dokopy v paláci Topkapi. Nezamlčí ani to, že mu zaplatila zlatom, len aby odišiel a ako na svedkov sa odvolá na Nigar Kalfu (
Filiz Ahmet) a Ibrahima (
Okan Yalabik), ktorý o všetkom vedeli.
Na Valide je toho zjavne priveľa, pretože to, čo Hürrem vraví, aj jej predpojatej mysli dáva istý zvrátený zmysel – obzvlášť tá časť o Ibrahimovi. Obe predsa veľmi dobre vedia, že veľkovezír a milovaná favoritka sultána Sulejmana (
Halit Ergenç) sa od prvého momentu bytostne neznášajú, a teda neexistuje logický dôvod, prečo by kryl nejaký jej prehrešok, keby ho mohol použiť proti nej a definitívne sa jej zbaviť. Správa o tom, že Ibrahim ju vyhrážkami prinútil otrávil Lea a naveky tak jej ruky zašpinil jeho nevinnou krvou Valide úplne položí. Zo šoku ju raní mŕtvica a zrúti sa v mdlobách Hürrem k nohám!
Celý palác je vzápätí hore nohami. Všetci sa obávajú o život sultánovej matky, ktorý zjavne visí na vlásku – a všetci, alebo skoro všetci, z jej strašného zdravotného stavu vinia Hürrem. Mahidevran (
Nur Aysan) toto závažné obvinenie dokonca vysloví nahlas, a nie raz. Najprv priamo pred komnatami Valide obviní nenávidenú Hürrem v prítomnosti Gülşah (
Nihan Büyükaġaç), Nigar Kalfy a Sümbüla (
Selim Bayraktar) – čo je v podstate asi rovnako decentné, akoby to dala vyhlásiť trubačom na nádvorí...
No a potom svoje obvinenie zopakuje pred vystrašenou princeznou Hatice (
Selma Ergeç), ktorá následne medzi štyrmi očami obviní Hürrem zo všetkého zlého, čo jej rodinu postihlo a opäť jej arogantne vmetie do očí, že je vlastne nikým a že svojim vlastným deťom nesiaha ani len po členky! A nezabudne ju tiež dôrazne varovať, aby sa veľmi modlila za život a rýchle uzdravenie Valide, lebo inak...
Hürrem sa pokúsi získať si na svoju stranu Daye Hatun (
Sema Keçik). Jasne jej naznačí, že ak si Valide povolá Alah, starostlivosť o hárem bude na pleciach inej ženy – a že tou ženou, zrejme nebude Mahidevran, ale ona. A tiež, že by sa za istú láskavosť – za Leov denník - postarala o to, aby sa dobre zabezpečená a v pokoji prežila svoju nadchádzajúcu starobu na statku, ktorý jej daruje, nemusiac už viac plniť nikoho príkazy a nariadenia!
A hoci to tak spočiatku rozhodne nevyzeralo, zdá sa, že múdra Daye Hatun postupne mení názor na Hürrem i svoj vzťah k nej. Neverí, že by sultána podviedla, ako to tvrdí Valide – a v tomto presvedčení ju utvrdí sama Hürrem , ktorá odmieta opustiť palác a radšej vraj prijme akýkoľvek trest priamo od sultána, keď sa vráti z vojenskej výpravy, ale i Nigar Kalfa, ktorá je dokonca ochotná Hürreminu nevinu odprisahať i na korán.
Neuveriteľne rýchlo sa zotavujúca Valide je rozhodnutá zbaviť sa Hürrem za každú cenu. Nemieni jej dovoliť počkať na sultánov návrat, trvá na tom, aby palác i svoje deti v tajnosti ihneď opustila – a ak bude treba, tak aj násilím!
Plány Valide na zbavenie sa nenávidenej Hürrem sa v jedinom okamihu zrútia ako domček z karát. Leov denník, jej jediný tromf a dôkaz Hürreminho trestuhodného prehrešku - teda aspoň podľa sultánky -, totiž zhorí v plameňoch do tla! Hürrem sa k nemu dostala vďaka prekvapivému rozhodnutiu Daye Hatun pomôcť jej, pretože uverila v jej nevinu.
Na bojisku pri Viedni zavládla beznádej a treskúca zima. Ranených a mŕtvych Osmanov je už viac, ako bojaschopných, zásoby potravín postupne dochádzajú, rovnako ako viera v možné víťazstvo. Keď v jedno chladné, usnežené ráno nájde sultán Sulejman v snehu malú, uzimenú holubicu, pochopí to ako znamenie samotného Alaha na ukončenie boja a návrat domov. A tak Istanbul a palác Topkapi onedlho privíta svojich statočných bojovníkov opäť doma.
Netrvá dlho a sultánov palác je opäť hore nohami. Dôvod je tentoraz vskutku šokujúci a nezvyčajný – sultán totiž po tom, ako mu Hürrem povie o svojom trápení, že nesmela konať dobročinnosť v Mekke a Medine v nádeji, že si vymodlí jeho bezpečný návrat z výpravy, pretože je otrokyňa, daruje svojej favoritke a matke svojich štyroch detí slobodu! Keď sa to dozvie Valide, maximálne ju to rozruší, Mahidevran s Gülşah temer puknú od jedu a Ibrahima premkne obrovský strach!
Situácia v paláci na Konskom námestí je tiež veľmi napätá, a to kvôli Nigar Kalfe, ktorú si princezná Hatice počas manželovej neprítomnosti znovu priviedla domov a zverila jej starosť o chod celej domácnosti. Ibrahima desí predstava, že sa jeho žena dozvie o jeho poklesku s Nigar a hnevá ho, že Nigar tvrdohlavo odmieta a ich spoločnú noc zabudnúť. Keď jej zúrivo vmetie do tváre, že na všetko zabudne v momente, keď ju vydá a pošle preč, zúfalá Nigar Kalfa sa rozhodne urobiť niečo neuveriteľne hlúpe. Najprv napíše Ibrahimovi ľúbostný list, ktorú mu vloží do puzdra na husle, a potom vyjde na vonkajšiu hornú terasu paláca, prelezie cez zábradlie a rozhodne sa skočiť dolu! Netuší, že jej list sa práce dostal do rúk Hatice, ktorá v poslednom čase stále častejšie hráva na manželove husle, a už temer tak dobre, ako on...
Sultána nesmierne rozhnevá, keď aj napriek jeho niekoľkokrát opakovanému prianiu, aby ho Hürrem navštívila v jeho komnate, mu jeho milovaná len po Sümbülovi odkáže, že nemôže! Keď za ňou, soptiac od rozhorčenia, osobne zájde po vysvetlenie, prekvapený si vypočuje jej slová že hoci by veľmi chcela, už s ním na spoločný vankúš líhať nemôže, pretože už nie je konkubína, ale slobodná žena - a ako slobodná žena s ním líhať nesmie, pretože by to predsa bol veľký hriech. Bolo by to samozrejme iné, keby bol jej manželom... Nuž a s týmito slovami a úsmevom na perách mu jemne, ale dôrazne zaklapne dvere svojej komnaty priamo pred nosom!