Ako by sa asi Matrakçı zatváril, keby vedel, že na portréte, čo ho zaujal, je žena, ktorej patrí srdce sultána Osmanskej ríše...?
Po sultánových (
Halit Ergenç) tvrdých slovách sa Hürrem (
Meryem Uzerli) zrúti celý svet. Nedôvera a chlad v jeho očiach ju zabíjajú... A to ešte netuší, že krátko po tom, čo vládca odíde z jej komnaty, požiada svoju matku Valide (
Nebahat Çehre), aby zariadila, nech Hürrem zmizne z paláca Topkapi a odsťahuje sa do starého paláca – že ju teda v podstate pošle ako neželanú osobu do vyhnanstva! Valide to samozrejme expresne rýchlo zariadi, keďže Hürrem vždy neznášala a len hľadala spôsob, ako sa jej zbaviť... No Hürrem nie je sama, kto veľmi trpí Sulejmanovým mlčaním a odstupom. Jeho sestra, princezná Hatice (
Selma Ergeç), sa so svojím žiaľom a trápením zveruje striedavo Mahidevran (
Nur Aysan) a Gülfem (
Selen Ozturk). Na jej vlastnom osude jej už nezáleží, chce len, aby sultán ušetril Ibrahimov (
Okan Yalabik) život...
Veľkovezír Ibrahim sa pred bránami paláca rozlúči so svojím otcom a bratom Nicom (
Okan Yalabik), ktorí nesmú vstúpiť dnu, a požiada ich, aby po jeho smrti – pretože o tom, že ho popravia, vôbec nepochybuje - jeho telo v žiadnom prípade nenechávali tu, ale aby ho previezli do Pargy a uložili ho do hrobu vedľa jeho matky... Krátko nato predstúpi pred sultána a v očakávaní toho najtvrdšieho trestu mu na stôl pokorne vráti ríšsku pečať, ktorú mu pred časom pri menovaní do novej funkcie sultán zveril. Kým čaká na sultánov rozsudok, sultán pošle Sümbüla (
Selim Bayraktar) po Hatice, ktorá sa s malou dušičkou a obrovským strachom vyberie do jeho komnát.
Až keď Valide oznámi Hürrem sultánovo rozhodnutie o jej vyhnanstve, Hürrem naplno pochopí zúfalosť situácie, v ktorej sa ocitla. Úplne sa zosype... Ponúkne všetky svoje šperky a peniaze Nigar Kalfe (
Filiz Ahmet) a Sümbülovi a Gülnihal (
Burcu Tuna), ak jej pomôžu, no čaká ju sklamanie – hoci Nigar Kalfa a Sümbül nie sú celkom presvedčení o jej vine, rovnako celkom neveria jej nevine, a tak jej dary bez slova vrátia a odídu. Ani Gülnihal jej dary nechce, no ako jediná napriek všetkému ostane po jej boku... Keď sa o Hürreminom osude od Gülşah (
Nihal Büyükağaç) dozvie i Mahidevran, ťažko by ste v paláci našli šťastnejšiu osobu...
Vlastne našli - a rovno dve! Keď totiž Hatice predstúpi pred sultána, prekvapí ju jeho úsmevom prežiarená tvár a neuveriteľne znejúce slová, že ruší jej zasnúbenie s Mustafovým učiteľom a keďže ju vždy chcel vidieť šťastnú, povoľuje jej svadbu s Ibrahimom! Je toho na ňu zrejme priveľa, a tak sa v mdlobách zosunie k bratovým nohám... Hneď po tom, ako sa opäť preberie, jej krásnu tvár rozjasní úsmev, aký na nej ešte nikto nikdy nevidel, a ponáhľa sa do svojich komnát zveriť sa so svojím vymodleným šťastím Gülfem. Tá však už všetko vie, pretože jej to pred chvíľočkou povedal rovnako prešťastný Ibrahim, ktorý na princeznú svojho srdca čaká v záhrade. Po prvý raz sa v nej tak môžu stretnúť za bieleho dňa, vo všetkej počestnosti a bez hrozby nejakého trestu za ich opovážlivosť!
Správou o Haticinej chystanej svadbe s novým ženíchom rozhodne nie je nadšená jej matka, ktorú láska jej dcéry k Ibrahimovi vždy poburovala a urážala. Veľmi ju tiež hnevá a trápi, že sa jej obe jej deti stránia, hoci si pritom akosi zabúda pripustiť, že je to z veľkej časti jej vina – pretože Hatice trestala za jej city a synovi zase znechucovala ženu, ktorú evidentne hlboko miluje, hoci jej je odporná. A teraz ju stratil, a preto trpí. Valide nepríjemne zaskočí, keď jej sebaľútosť naruší verná Daye Hatun (
Sema Keçik) a prehovorí jej do svedomia...
Hürrem je taká zúfalá, že pomoc vo svojej nezávideniahodnej situácii hľadá na tom najnevhodnejšom možnom mieste – u Sadiky (
Saadet Aksoy)! Samozrejme nemôže vedieť, že prosí o pomoc skutočnú vrahyňu úbohej Ayşe (
Merve Oflaz)... Už-už zbadá zakrvavený nôž, ktorý Sadike vypadol k jej nohám, no otrokyňa má napokon obrovské šťastie a podarí sa jej nenápadne postaviť na zbraň a zakryť ju svojimi šatami... Keď sa zachmúrená Hürrem vráti do svojej komnaty, nájde tam okrem Gülnihal i Nigar Kalfu, ktorá jej povie o návrate Ibrahima i o sultánovom rozhodnutí vydať zaňho svoju sestru! No čo je hlavné, povie je tiež o tom, že ho s ohľadom na všetky tieto záležitosti šiel Sümbül požiadať, aby jej pomohol. Hürrem, ktorá Ibrahimovi nikdy nedôverovala a s ktorým vždy bola na vojnovej nohe, zareaguje na túto informáciu naozaj veľmi zvláštne...
Hürrem je na konci so silami. V poslednom záchveve nádeje vo svoju záchranu zájde za princeznou Hatice, aby jej zablahoželala k šťastiu, čo ju postretlo, keď jej sultán povolil svadbu s milovaným Ibrahimom – a zároveň jej odprisahala, že je nevinná a požiadala ju o pomoc! Dobrosrdečnej Hatice sa jej uľúti a prisľúbi jej, že urobí, čo je v jej silách...
Ibrahim si je po vypočutí Sadiky a Gülşah stále viac a viac istý, že nech už Ayşe zabil ktokoľvek, Hürrem to nebola! O svoje pochybnosti sa podelí so Sümbülom, ktorý je na tom podobne, a prikáže mu, aby poriadne nastražil uši a informoval ho v tejto súvislosti o všetkom, čo sa kde šuchne!
Hürrem sa prisní veľmi živý sen o jej niekdajšej veľkej láske, maliarovi Leovi (
Seçkin Özdemir), za ktorého sa mala vydať. Ich šťastie však vtedy zničil vpád krvilačných Tatárov, ktorí vyvraždili celú jej rodinu a ju a Lea odvliekli do otroctva – každého niekam inam. Zvláštne ju upokojí, keď jej kedysi taký drahý muž vo sne povie, aby mu dôverovala a prisľúbi jej, že ju zachráni...
Nastal deň Hürreminho odchodu z paláca. Pri pohľade na jej zlomený vzdor a prázdne oči, ktoré už vyronili toľko sĺz, že už zrejme žiadne ďalšie nedokážu, zmäkne i zvyčajne tvrdá a chladná Daye Hatun... To najhoršie ich však ešte len čaká – keď sa Hürrem dozvie, že jej syn ostane v paláci bez nej! Za princeznou Hatice a Valide príde sultánova druhá sestra Beyhan (
Pınar Çağlar Gençtürk) a požiada ich o pomoc – pretože je manželkou pašu Ferhata (
Kıvanç Kılınç), nad ktorého osudom sa povážlivo zbiehajú mraky a ona sa, nie bezdôvodne, obáva o jeho život!
Keď sa otrokyne v háreme stanú svedkami Hürreminho utrpenia a žiaľu, keď jej na odchode z paláca Topkapi vezmú synčeka Mehmeta, pretože opustiť jeho múry smie len s malou Mihrimah, začnú s ňou napriek predošlým nezhodám súcitiť. Hürrem zmobilizuje posledné svoje sily, aby zašla za sultánom a uprosila ho, nech jej neberie syna, no nedostane sa k nemu, pretože krátko pred jej neohlásenou návštevou opustil svoje komnaty a odišiel si zajazdiť na koni – nechcel byť svedkom odchodu milovanej ženy z jeho paláca a zároveň dúfal, že na čerstvom vzduchu príde na iné myšlienky... A tak Hürrem namiesto neho navštívi Ibrahima a požiada ho o pomoc. Dokonca ho poprosí i o odpustenie za všetko, čo z nich spravilo protivníkov, padne pred ním na kolená a požiada ho o záchranu. No on, hoci ho to očividne prekvapí a zaskočí, jej pomôcť i odpustiť odmietne a nechá ju zo svojej komnaty vyviesť! Neskôr sa prizná Mahidevran, že síce neverí v Hürreminu vinu, no myslí si, že bude pre všetkých lepšie, keď z paláca odíde...
Pri lúčení s Hürrem jej princezná Hatice sľúbi, že už čoskoro jej nevina vyjde najavo a ona sa bude môcť vrátiť – a dovtedy vraj ona sama bude dohliadať na jej synčeka Mehmeta! Rozlúčka je taká smutná a pohľad na rezignovanú Hürrem taký nezvyčajný a zvláštne dojímavý, že sa Nigar Kalfe začnú po tvári kotúľať slzy. A aj Sümbül k nim nemá ďaleko... Všetkých vrátane Hürrem prekvapí, keď sa pre dobrovoľný odchod do vyhnanstva kvôli nej, pretože jej chce stáť po boku, rozhodne i verná Gülnihal. Krátko nato spolu s ďalšou z otrokýň, ktorá nesie v náručí spiacu Mihrimah, venujú posledný pohľad palácu Topkapi, v ktorom prežili toľko dobrého i zlého, nasadnú do koča a vydajú sa na dlhú cestu do svojho nového domova.
Nigar Kalfe a Sümbülovi je po Hürreminom odchode z paláca tak akosi smutno pri srdci. Preto keď za nimi príde jedna z konkubín s informáciou, ktorá by ju mohla omilostiť, okamžite ju odvedú k Ibrahimovi! Tam si všetci traja vypočujú, ako sa dievčina stala svedkyňou vraždy Ayşe a že vrahyňou, ktorú však nanešťastie videla len od chrbta, rozhodne nebola Hürrem, ale žena oveľa nižšia, s tmavými vlasmi! Ibrahim im nato prísne zakáže o tom, čo práve odznelo komukoľvek čokoľvek povedať – s tým, že sa o celú túto chúlostivú záležitosť postará on sám osobne!
Matrakçıho (
Fatih Al) zaujme smutný mladík s ktorým sa už po niekoľkýkrát stretne na trhovisku. Teda, ani nie tak onen mladík, ako jeho nesporný maliarsky talent – po zhliadnutí niektorých jeho kresieb sa mu doslova tají dych! Obzvlášť ho zaujme portrét krásnej mladej ženy, ktorá pre mladíka zjavne veľmi veľa znamená, hoci sa snaží predstierať, že vlastne ani nevie, koho nakreslil. Ktovie, ako by sa asi Matrakçı zatváril, keby vedel, že sa práve pozerá na tvár ženy, ktorej patrí srdce sultána Osmanskej ríše...
Na radu Gülnihal napísala Hürrem milovanému Sulejmanovi list, plný horúcich vyznaní, ale i výčitiek a sklamania, že jej neveril a nestál pri nej v ťažkých chvíľach, keď ho tak veľmi potrebovala. Vyznáva sa v ňom z nekonečnej bolesti z odlúčenia od synčeka i samého sultána a z pocitu krivdy, že ju potrestali za niečo, čo nespravila. Apeluje na sultánovo svedomie – a úspešne! Keď si totiž sultán tento list prečíta, jeho srdce stisne žiaľ, ktorý sa mu dosiaľ vcelku úspešne darilo pred všetkými ukrývať – a jeho bolestný odraz na jeho tvári zahanbí veľkovezíra Ibrahima, ktorý sultánovi robí spoločnosť... Preto Ibrahim krátko nato odcestuje za Hürrem, oznámi jej, že môže dokázať jej nevinu a pomôže jej vrátiť sa do paláca Topkapi – ale niečo za to chce...