Opus magnum českej kinematografie. Ohromujúci obraz moravskej dediny od r. 1945 do konca 50-tych rokov so vzácnou hutnosťou a poetickosťou zachytáva ľudské osudy na pozadí tragických politických zmien. Duch rozprávania sa povznáša s pokojnou vyrovnanosťou nad prúd života, vyvoláva obrazy rázovitých ľudských figúrok, ktorých osud spočíva už kdesi v predobrazoch kresťanských legiend. Mravný horizont obce a jej svedomie stelesňuje sedliak František, ktorého „evanjeliom“ je rýdza mravnosť, ukotvená v patriarchálnych tradíciách a obrátená k nebu. Zo šera pamäti akoby sa vynárala spomienka na ranný úsvit a mýtické zrodenie – uchvacujúca scéna, v ktorej sa „rodáci“ v lone jarnej noci pod svätyňou stromu oddávajú opojnému odpočinku a pri rozodnení opúšťajú hlbinu bezpečia a začínajú sa od seba vzïaľovať v ústrety dejinám a vlastným osudom. Obradnosť filmového vyjadrovania vrcholí v sekvenciách umierajúcich „mučeníkov“ – rozfázovaný pohyb estetizuje smrteľný pád, kompozície sú inšpirované kresťanskou tradíciou. Osudy obyčajných ľudí („pábitelský“ zlodejíček Jořka s pyřkem, krčmový kompán – “Ahasver“ Zášinek, ktorému vina zožiera dušu, zamilovaný poštár Bertin...) sú povýšené do roviny „svätcov“, stelesňujúcich konštanty ľudstva. Každú kapitolu otvárajú obrazy krajinnej scenérie v rôznych výtvarných riešeniach. Príroda pôsobí ako zvláštna sila, tajomne ovplyvňujúca svojim cyklom beh ľudského života. Rozprávač hneï od začiatku navodzuje dôverný vzťah k poslucháčovi-divákovi. Prijatá osudovosť prírodnej prozreteľnosti je v priamom protiklade s nevyspytateľnou cynickou osudovosťou ľudskej zaslepenosti (tragický príbeh komunistickej kolektivizácie dediny je podobenstvom o scestnosti spreneverenia sa človeka sebe samému). V epilógu sú krčma (kde „rodáci“ v dionýzovskom živle hľadali zabudnutie, vyslobodenie a spásu) i pole prázdne, živé spoločenstvo umŕtvené a slová rozprávača takmer prorocké: „Sbohem, všichni moji dobří rodáci, a kdybychom se více neviděli, vyplň se osude.“ Po rokoch mohlo byť veľdielo vybraté z trezoru.
Režie: Vojtěch Jasný
Scénář: Vojtěch Jasný
Kamera: Jaroslav Kučera
Hudba: Svatopluk Havelka, Jan Seidel
Hraje: Vlastimil Brodský, Radoslav Brzobohatý, Vladimír Menšík, Waldemar Matuška, Drahomíra Hofmanová, Pavel Pavlovský, Václav Babka, Josef Hlinomaz, Karel Augusta, Ilja Prachař, Václav Lohniský, Jiří Tomek, Věra Galatíková, Helena Růžičková, Oldřich Velen, Jaroslava Vysloužilová, Marie Málková, Zdeněk Kutil, Jaroslava Tichá, Oldřich Slavík, Alexandra Korytová, Vladimír Ptáček, Eva Blažková, Svatopluk Skládal, Karel Vochoč, Michaela Černá, Ivana Bílková, Milan Sandhaus, Růžena Merunková, Ludmila Lebedová, Oldřich Vykypěl, Lubomír Kostelka, Jiří Kodet, Jindřich Bonaventura, Bohumil Koška, Otakar Horký, Jan Báča, Anna Navrátilová, František Unčovský, Adolf Peterka, Jiří Němec, Milada Burešová, Jan Mauer, Rudolf Staud, Antonín Divoký, František Dostál, Leopold Fric, Jan Štafa, Jaromír Knittl, Josef Dziedzic, Jaromír Hons, Miroslav Částek, František Kašpar, Jana Marková, Zdeněk Novák, Bohuš Pastorek, Jiří Plachý ml., Pavel Veselý, Martin Růžek, Dušan Matouš