Správa zo súkromnej cesty. Záznam z divadelného predstavenia Radošinského naivného divadla. MN 12
"Stalo sa to pred tridsiatimi rokmi v našej panelákovej obývačke v Petržalke. Popíjali sme víno s režisérom Jurajom Nvotom, bola horúca noc a vôbec – bolo nám príjemne. Díval som sa do oduševnených očí mladého režiséra (chcel, aby som niečo napísal pre trnavské divadlo) a v nezáväznom, nekonečnom rozhovore sme víno zajedali orieškami.
A vtedy mi vlastne zišla na um hra Ako som vstúpil do seba. Reku, čo tak napísať správu o dobrodružnej ceste z úst do ľudského vnútra a o doslovnom vstupovaní do seba. Navyše ešte domyslieť niečo o slinách, zuboch, vredoch, parazitoch či srdci, a iste nielen o tom. Ale aj o pamäti, ktorá by ma mohla v dobrej vôli zaviesť všade tam, kde chcem – do mojej radošinskej mladosti a školy, do divadla, ale aj na návštevu do krajiny kamarátky fantázie. A ráno by som sa mohol z cesty nejako vrátiť, napríklad by som sa mohol len tak vyplakať…
Koncom osemdesiateho roku hru začali skúšať v Trnave a Juraj veľmi chcel, aby som si v inscenácii zahral sám seba. Vtedy to nešlo, a tak na trnavskom javisku dostal svoju prvú veľkú hereckú príležitosť Jaroslav Filip. Až po osemnástich rokoch som si v svojej hre v RND zahral sám seba, a verte – nebolo to až také ľahké. Už aj preto, lebo tento text a táto inscenácia nechcú byť iba, povedzme, dvojhodinovou rekonštrukciou života muža v strednom veku. A ešte čosi – verte, takisto nechce to byť iba zdravovedná cesta vo mne a po mne, to by sa mi naozaj videlo málo a možno by to ani nebolo nič zaujímavé či mimoriadne. Pozývame vás na malé spoločné vandrovanie v sebe, v nás.
Veď podobné výlety podnikám s divadlom často. Ak nie odjakživa. A vždy sa teším nielen na nové výlety, ale aj tiché návraty. Pokorné návraty… mohli by byť cieľom našich výletov. Stanislav Štepka
Režie: Ondrej Spišák
Hraje: Stanislav Štepka, Mojmír Caban, Csongor Kassai, Maruška Nedomová, Ján Melkovič, Soňa Norisová, Zuzana Mauréry