lavné okupační drama režiséra Jiřího Krejčíka podle povídky Jana Drdy o statečnosti starého profesora postaveného tváří v tvář smrti. Uvedením snímku si připomínáme 85 let od vzniku Protektorátu Čechy a Morava (1960). Hrají: F. Smolík, J. Brejchová, I. Mistrík, J. Šmíd, A. Postler, P. Kostka, R. Lukavský, M. Vášová, V. Lohniský a další. Scénář J. Drda a J. Krejčík. Kamera J. Tuzar]

Herec. S herectvom začínal už ako dieťa. Účinkoval v rozhlase a na scéne činohry Slovenského národného divadla debutoval už ako dvanásťročný v inscenácii Pogodinovho Kremeľského orloja [1947]. Prihlásil sa na konzervatórium, no po roku štúdia odišiel do zájazdového Dedinského divadla v Bratislave. Pôsobil v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a na Novej scéne. V roku 1965 sa excelentným stvárnením kniežaťa Myškina v dramatizácii Dostojevského románu Idiot začalo jeho 17-ročné divadelné pôsobenie na doskách SND. Úsporná mimika tváre, hra očí, mierne gesto, zdanlivá krehkosť a nenásilnosť patrili k tomu, čo si rokmi pestoval. Svoj herecky život delil medzi film a divadlo. Už v roku 1950 ako 15- ročný debutoval na filmovom plátne vo filme Ondreja Jariabka Kozie mlieko. Nasledovali väčšie i menšie filmové úlohy v slovenských a v českých filmoch - Štyridsaťštyri [r. P. Bielik, 1957], Šťastie príde v nedeľu [r. J. Lacko, 1958], Kapitán Dabač [r. P. Bielik, 1959], Romeo, Julie a tma [r. J. Weiss, 1959] a po desiatich rokoch prelomová úloha vo filme režiséra Jiřího Krejčíka Vyšší princip [1960]. Koncom 60. a zač. 70. rokov minulého storočia ho režisér Martin Hollý obsadil do medzinárodne oceneného televízneho filmu Balada o siedmich obesených [1968], do divácky úspešných filmov Medená veža [1970] a Orlie pierko [1971] a Ján Lacko do vojnovej drámy Človek na moste [1972]. Postupne si vybudoval povesť charakterového herca, ktorý stvárňuje citlivé a vnútorne nepokojné postavy. K tomu mu dopomohla jeho subtílna fyziognómia, nezameniteľný hlas a prenikavý pohľad, vďaka ktorému ho novinári a kritici často prirovnávali k francúzskemu hercovi Gérardovi Philipovi. Aj napriek úspešnej hereckej kariére svoj život predčasne ukončil samovraždou v roku 1982. V roku 2002 pri príležitosti 20. výročia jeho smrti nakrútil Martin Hollý spomienkový dokument Vyššie princípy Ivana Mistríka a v roku 2007 vyšla monografia Človek odinakiaľ Ivan Mistrík. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Luba Skořepová, vlastným menom Libuše Skořepová, bola česká herečka, spisovateľka, autorka divadelnej hry, dlhoročná členka činohry Národného divadla v Prahe. Jej krstné meno Libuše bolo často komolené na „Ljuba“, z čoho vznikla prezývka „Luba“.

Český herec. Od šiestich rokov sa venoval ochotníckemu divadlo. Absolvoval štúdium češtiny a francúzštiny na Filozofickej fakulte UK v Prahe a herectvo na pražskom konzervatóriu. Od roku 1957 bol členom činohry Národného divadla. Po niekoľkých epizódnych úlohách koncom 40. rokov stvárnil menšie i väčšie postavy v životopisných a historických filmoch - Mikoláš Aleš [r. V. Krška, 1951], Nástup [r. O. Vávra, 1952], Psohlavci [r. M. Frič, 1955], Ztracenci [r. M. Makovec, 1956], Vyšší princip [r. J. Krejčík, 1960]. Doménou jeho tvorby boli postavy problematické, prechádzajúce počas deja zložitým vnútorným vývojom. Medzi jeho najznámejšie filmové postavy patrí poručík pohraničnej stráže Václav Kot vo filme Karla Kachyňu Král Šumavy [1959], inžinier Jan Šimek v špionážnej dráme Jindřicha Poláka Páté oddělení [1960], účinkoval v sci-fi filmoch Muž z prvního století [r. O. Lipský, 1961], Ikarie XB 1 [r. J. Polák, 1963] a v rozprávke Malá mořská víla [r. K. Kachyňa, 1976]. Na Slovensku si zahral nemeckého dôstojníka vo filme Stanislava Barabáša Zvony pre bosých [1965], hrnčiara Martina Lepiša vo filmovej adaptácii románu Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia [r. E. Grečner, 1967] a dôstojníka Grossa vo filme Martina Hollého Signum laudis [1981]. Ako divadelný herec bol aktívny až do svojej smrti, účinkoval v Divadle na Vinohradoch a v Národnom divadle. Od roku 1947 pôsobil ako pedagóg na DAMU, od roku 1961 na FAMU a od roku 1975 na Štátnom konzervatóriu v Prahe. V roku 1995 získal titul profesor v odbore herectvo. Je autorom niekoľkých teoretických spisov - Monológ o herectve [1963], Hamlet, pracovní deník [1965], Stanislavského metoda herecké práce [1978], Kultura mluveného slova [2000] a i. Za celoživotný prínos divadlu získal v roku 1996 Cenu Thálie a v roku 2000 štátne vyznamenanie Medailu Za zásluhy. (autor: R. Šmatláková, 2008)

Rudolf Hrušínský bol významný český herec. Okrem toho tiež pôsobil aj ako divadelný a filmový režisér, je takisto autorom jednej detektívnej divadelnej hry První případ z roku 1944, začiatkom 90. rokov krátko zasadal ako poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia.

Český herec. Vyštudoval pražské konzervatórium [1946], účinkoval a režíroval v divadle Větrník. Od roku 1956 pôsobil ako režisér, dramaturg a niekoľko rokov aj riaditeľ Divadla S.K. Neumanna v Prahe. Ako divadelný režisér pôsobil aj v zahraničí [Belgicko, Holandsko, Poľsko], v roku 1959 režíroval prvé predstavenie divadla Semafor Člověk z půdy. Ako herec účinkoval v rozhlase, v televízii i vo filme. Debutoval v roku 1950 vo filmoch Případ dr. Kováře [r. M. Makovec] a Poslední výstřel [r. J. Weiss]. Film jednostranne využíval jeho fyzický zjav pre menšie záporné úlohy. Často hrával kuchárov, čašníkov, vrátnikov či režisérov. Zaujal postavami Smrťáka z rozprávky Dařbuján a Pandrhola [r. M. Frič, 1959], mnícha z historického filmu Kladivo na čarodejnice [r. O. Vávra, 1969], účtovníka Buzeka v Sequensovom filme Kronika žhavého léta [1973], psychiatra Chocholouška z komédie Jáchyme, hoď ho do stroje! [r. O. Lipský, 1974] a ctižiadostivého a podliezavého kontrolóra Hujera v komédii "Marečku, podejte mi pero!" [r. O. Lipský, 1976]. Zahral si v slovenských filmoch Cézar a detektívi [r. D. Plichta, 1967] a 322 [r. D. Hanák, 1969]. Ako filmový režisér debutoval komédiou Panenství a kriminál [1969]. Zomrel náhle pri nakrúcaní exteriérov filmu Věry Plívovej-Šimkovej Krakonoš a lyžníci [1980]. (autor: R. Šmatláková, 2009)

Bedřich Prokoš, Blažena Slavíčková, Bohuš Hradil, Elena Hálková, Elmar Kloss, Frantisek Suk, Jan Kühmund, Jarmila Kurandová, Jindrich Narenta, Jiří Šrámek, Jitka Frantová, Karel Enzmann, Karel Pavlík, Ladislav Gzela, Libuše Švormová, Marie Lukášová, Michal Staninec, Miroslav Svoboda, Naděžda Gajerová, Nora Houfová, Rudolf Siroký, Sheila Miroslava Ochová, Stanislava Seimlová, Štěpán Bulejko, Václav Svec, Věra Tichánková, Vladimír Hlavatý, Zuzana Stivínová