Tridsaťosemročný rozvedený Tomáš (Juraj Nvota), momentálne bez práce, otec introvertného pubertiaka a syn jednoduchých, vidieckych rodičov (Anton Šulík, Viera Topinková) sa ocitáva v akomsi mŕtvom bode, na rozhraní.
Čo spraví so svojím životom? Kam ho nasmeruje jeho hravá, plachá, nepriebojná a nerozhodná povaha? Aké šance má v dnešnej dobe slušný človek, ktorý nie je naprogramovaný na výkon, tvrdé lakte a úspech? Aj takéto otázky vyvoláva filmová meditácia známeho režisérsko -scenáristického tandemu Šulík - Šulaj.

Vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave (1973-1977). Debutoval v roku 1977 v trnavskom Divadle pre deti a mládež hrou Marka Twaina Tom Sawyer. Nasledovali Traja mušketieri (A. Dumas), Romeo a Júlia (W. Shakespeare), Hamlet III. alebo Trón je dobrý na drevo (E. F. Burian), Muž ako muž (B. Brecht), Kone sa strieľajú (H. McCoy), Charlie (M. Čibenková), Hobit alebo Balada o slávnom Bilbovi Bagginsovi (J. Gordin) a i. V Radošínskom naivnom divadle inscenoval divadelné hry Svadba, Čierna ovca, Nevesta predaná Kubovi, Pavilón B, Ženské oddelenie, Ako som vstúpil do seba, Hotel Európa, v Divadle SNP v Martine Zberné stredisko (D. Kovačević), Svätá rodina (G. Schwajda), Nebezpečné známosti (Ch. Hampton podľa románu Ch. de Laclosa), v Štúdiu L+S Deň radosti (M. Lasica, J. Satinský), na Malej scéne Sex noci svätojánskej (W. Allen) a i. Od roku 1992 je interným režisérom Divadla Astorka Korzo ´90 v Bratislave - Kazimír a Karolína, Poviedky z Viedenského lesa (Ő. von Horvath), Macocha, Armagedon na Grbe (obe R. Sloboda), Večierok (T. S. Elliot) a i. Pravidelne režíruje v pražskom Studiu Ypsilon a hosťoval aj v Divadle Na zábradlí. Od roku 1991 prednáša na Činohernej a bábkarskej fakulte VŠMU v Bratislave na Katedre réžie a dramaturgie. Ako filmový herec debutoval vo filme Dušana Hanáka Ružové sny (1976). Veľké herecké príležitosti získal aj v ďalších Hanákových filmoch Ja milujem, ty miluješ (1980), Tichá radosť (1985) a vo filme Martina Šulíka Všetko čo mám rád (1992). Ako režisér spolupracoval aj s bratislavskou televíziou. Nakrútil televízne filmy Výlety v pamäti (1993), Dušička (1994), Prášky na spanie (1996), Priateľstvá padajúceho lístia (1998), Slečna Dušehojivá (2000), televízne inscenácie Paradajka za rohom (1981), Tajomstvá pod viečkami (1989), Rýchlik (1990), Samota lásky (1995) a i. V roku 1999 nakrútil dokumentárny film Maliar z Montany. V hranom filme pre kiná debutoval ako režisér v roku 2002 dlhometrážnym filmom Kruté radosti. V roku 2005 nakrútil koprodukčný hraný film podľa námetu Petra Pišťanka a scenára Ondreja Šulaja Muzika a v roku 2011 film eŠteBák. (autor: Renáta Šmatláková, 2012)

Zdena Studenková je slovenská herečka. Bývalá manželka režiséra Stanislava Párnického. Vyštudovala odbor fotografia na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave a herectvo na VŠMU. V rokoch 1977 – 1978 členka činohry Novej scény, od roku 1978 činohry SND.

Alena Srbecká, Daniela Kuffelová, Jakub Ursiny, Jiří Menzel, Marta Rašlová, Oľga Vronská, Viktor Blaho