Nikander pracuje v Helsinkách ako smetiar. Býva v nie príliš ideálnom byte, jazdí na staršom aute. Ilona je predavačka, životom ubitá žena, ktorá vie nájsť východisko z každej situácie. Takým sú napríklad aj city, ktoré jej začne Nikander prejavovať. Každodenné radosti aj starosti zamilovaných ľudí sa odohrávajú a drsných a chladných obrazových kulisách.

Herec. Vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave [1940-44] a už počas svojich štúdií sa stal členom činohry Slovenského národného divadla. Za 50 rokov svojho divadelného účinkovania stvárnil viac ako 150 dramatických i komediálnych postáv v divadelných hrách domácich i svetových autorov - Sofoklovho Oidipa, Shakespearovho Othella, Galéna v Čapkovej Bielej nemoci, Rogožina v Idiotovi, Kenta v Kráľovi Learovi, Cléanta v Lakomcovi, Miška v Tajovského Ženskom zákone a i. Venoval sa aj divadelnej a televíznej réžii a patril medzi obľúbených rozhlasových a televíznych hercov. Jeho filmová tvorba je nerozlučne spojená so začiatkami slovenskej kinematografie. Už v roku 1946 sa objavil po boku Paľa Bielika v jednej z hlavných úloh v prvom slovenskom hranom povojnovom filme Varuj...! [r. M. Frič]. Veľké herecké príležitosti dostával v slovenskom i v českom filme - Bílá tma [r. F. Čáp, 1948], Čertova stena [r. V. Wasserman, 1948], Katka [r. J. Kadár, 1949], Priehrada [r. P. Bielik, 1950]. Medzi jeho najvýznamnejšie herecké úlohy patrí postava Floriša Zobača vo filme režiséra Jiřího Krejčíka Frona [1954], postava šoféra Mikiho Polievku vo filme Jiřího Menzla Kdo hledá zlaté dno [1974], ale predovšetkým spolupráca s režisérom Ladislavom Helgem na filmoch Velká samota [1959] a Stud [1967]. Hlavnú postavu montéra Vinca Petráša si zahral aj v hranom debute režiséra Martina Hollého Havrania cesta [1962] a baču Goliana v Zacharovom filme Očovské pastorále [1973]. Za svoje herecké umenie získal množstvo filmových i televíznych ocenení. Do povedomia detských divákov sa dostal ako dedo Jozef z televízneho seriálu Bambuľkine dobrodružstvá [r. J. Lihosit, 1982]. Ako pedagóg pôsobil na bratislavskom konzervatóriu [1947-51] a na Divadelnej fakulte VŠMU [1951-61]. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Emília Došeková, Eva Kristínová, František Desset, František Dibarbora, František Zvarík, Ivan Laca, Ivan Romančík st., Ján Venéni, Jozef Adamovič, Jozef Cút, Jozef Dóczy, Juraj Ďurdiak, Juraj Slezáček, Ladislav Chudík, Leopold Haverl, Ľubo Gregor, Mária Kráľovičová, Michal Dočolomanský, Peter Rúfus, Teodor Piovarči, Zdena Studenková