Televízna inscenácia klasickej odohrávajúca sa na slovenskej dedine na začiatku uplynulého storočia.
Realistický pohľad na slovenskú dedinu zo začiatku 20.storočia. Život rodiny Ťapákovcov je neradostný. Žijú v jednej izbe dvanásti, nikto neuvažuje nad tým, že sa dá žiť aj inak. Oni si už zvykli - nemajú chuť nič meniť - veď už dávno to tak bolo. Ťažkopádnosť domu Ťapákovcov ruší iba nevesta Iľa, Paľova žena. Je v dedine pôrodnou babicou, má za sebou aj kurz v meste, vie čo-to o svete, a preto túži zmeniť život ľudí aj tu v dome. Lenže oni chcú iba jedno - mať pokoj, kľud, do ničoho sa nestarať. Takto ide deň za dňom. Bez vzruchu, pomaly, s trpkým, až neciteľným vzťahom k sebe navzájom i k životu v dedine. Napätie sem vnáša iba Ilina snaha o zmenu, na ktorú však už členovia rodiny ani nereagujú. Najbystrejšia z Ťapákovcov je Anča. Nechce sa však stať Ilinou spoločníčkou. Od detstva má zmrzačené obe nohy a tak iba závistlivo sleduje aktivitu švagrinej. Je zatrpknutá, pretože je veľmi osamelá. Jej výbuchy zlosti rodina toleruje, ľutujú ju pre jej ťažký osud, pokladajú ju za odlišnú, nikto sa k nej nesnaží priblížiť. Hrdá Iľa sa rozhodne odísť od Ťapákovcov. Ani jej osobná revolta nedopadla tak, ako predpokladala. Trpká služba u učiteľov pomaly oslabuje Ilinu vzburu, ktorá sa zdá zbytočná. Konfliktné situácie, ktoré vznikli u Ťapákovcov, nič nezmenili na ľuďoch, ktorí v dome žili. Boli pre nich iba zaujímavým vytrhnutím z každodennosti, ale nie podnetom k zmene života.

Herečka. V roku 1958 zmaturovala na gymnáziu v Trnave a bola prijatá na štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. Štúdium absolvovala v roku 1962 postavou slúžky v hre F. G. Lorcu Krvavá svadba a postavou Marty Rullovej z Kleistovho Rozbitého džbána. Ako herečka pôsobila v činohre Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (1962 - 1963), v Krajovom divadle v Trnave (1963 - 1965), v Krajovom divadle v Nitre (1965 - 1966), v Divadle poézie v Bratislave (1966 - 1968), v Divadle na korze v Bratislave (1968 - 1971), od roku 1971 bola členkou činohry Novej scény. Je zakladateľkou a členkou Divadla Astorka Korzo ´90. V rokoch 1990 - 1991 pôsobila aj ako jeho umelecká šéfka. V roku 1961, počas štúdia na VŠMU, debutovala epizódnou úlohou vo filme režiséra Vladislava Pavloviča Most na tú stranu. Hlavnú postavu stvárnila vo filme Jozefa Režuchu Zločin slečny Bacilpýšky (1970). V slovenských filmoch hrala sporadicky, oveľa bohatšia je jej televízna tvorba, v ktorej stvárnila množstvo tragických i komických postáv. Účinkovala v televíznych filmoch režiséra Juraja Nvotu Dušička (1994), Priateľstvá padajúceho lístia (1998), v televíznych inscenáciách - Piková dáma (r. V. Horňák, 1973), Ťapákovci (r. Ľ. Vajdička, 1977), Vietor v starých stromoch (r. M. Luther, 1977), Na pokraji rozumu (r. M. Luther, 1978), Delenie majetku (r. M. Hoffmeister, 1982), Hasičský plášť (r. Ľ. Vajdička, 1983), Krokodíl (r. M. Hoffmeister, 1984), Hrdina západu (r. J. Zeman, 1987), Tajomstvá pod viečkami (r. J. Nvota, 1989) Soľ a tabak (r. J. Rihák, 1990) a i. Je majiteľkou dabingového štúdia Atiz a majiteľkou videoštúdia Artkrea. V roku 2003 nakrútila svoj režijný filmový debut Jesenná (zato) silná láska podľa poviedky spisovateľa Rudolfa Slobodu. Režírovala divadelnú hru Dom Bernardy z Alby (1993). (autor: Renáta Šmatláková, 2005)

Anna Sulajová, Barbara Plichtová, Dušan Tarageľ, Emil Horváth ml., Gustáv Herényi, Ida Rapaičová, Ivan Romančík st., Ľubomír Paulovič, Martin Horňák, Michal Gazdík, Milan Kňažko, Norina Bobrovská, Štefan Mišovic