Sesternica Beta
Trojdielna inscenácia, dramatizácia románu H. de Balzaca. Psychologická sonda do vnútra ľudí, posadnutých túžbou, deformujúcou ich ľudské ja - erotomániou baróna Hulota počnúc až po zžieravú túžbu hlavnej hrdinky po pomste. Príbeh odstrčenej vidiečanky, ktorá je iba trpenou vzdialenou príbuznou zámožnej rodiny baróna Hulota, je príbehom nerealizovanej a márnej túžby po plnohodnotnom živote.
Herečka, sestra herečky a političky Magdy Vášáryovej. V detstve hrala ochotnícke divadlo a aktívne sa venovala gymnastike. V roku 1963 vyštudovala herectvo na VŠMU v Bratislave a od roku 1964 je členkou Slovenského národného divadla. Výrazná charakterová herečka, predstaviteľka veľkých dramatických postáv a tragických hrdiniek - Roxana [Cyrano z Bergeracu], Marína [Marína Havranová], Salome [Herodes a Herodias], Antigona, Nataša [Vojna a mier], Ifigénia [Ifigénia v Tauride], Máša [Tri sestry], Natália [Mesiac na dedine], Mária Ľvovna [Letní hostia], Matka Guráž [Matka Guráž a jej deti] a i. Už počas vysokoškolských štúdií dostala prvé väčšie herecké príležitosti v slovenských filmoch Na pochode sa vždy nespieva... [r. F. Kudláč, 1960] a Polnočná omša [r. J. Krejčík, 1962]. Medzi jej nezabudnuteľné filmové úlohy patrí postava tanečnice Diany vo filme Vojtěcha Jasného Až přijde kocour [1963], Lenky v Bláznivej kronike Karla Zemana [1964], židovky Evy Weimannovej v Námestí svätej Alžbety režiséra Vladimíra Bahnu [1965], Niny vo Fričovom filme Lidé z maringotek [1966], Evy Hlavajovej vo filmovom prepise románu Mila Urbana Živý bič [r. M. Ťapák, 1966], Musjine v televíznom filme Balada o siedmich obesených [r. M. Hollý, 1968], Sašky v divácky úspešnom filme Martina Hollého Medená veža [1970] a Kristíny Habdžovej v televíznej adaptácii románu Františka Hečka Červené víno [r. A. Lettrich, 1972]. Účinkovala v mnohých televíznych filmoch, seriáloch a inscenáciách. Vytvorila výrazné ženské úlohy v úspešných českých filmoch režiséra Jana Hřebejka Pelíšky [1999], Kráska v nesnázích [2006], Nestyda [2008]. Za hlavnú postavu vo filme Horem pádem [2004] získala Českého leva. Je profesorkou na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. Za svoju umeleckú tvorbu získala množstvo divadelných i filmových ocenení [Krištáľové krídlo, Dosky, Cena Jozefa Kronera, Hercova misia, Cena Alfreda Radoka, Igric, Cena Karla Čapka, Cena Tatra Banky], v roku 2000 v ankete slovenských filmových novinárov a kritikov bola vyhlásená za najlepšiu slovenskú herečku 20. storočia, v roku 2002 získala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v roku 2010 Čestný doktorát Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Venuje sa charitatívnemu programu Hodina deťom. V roku 2015 stvárnila hlavnú úlohu v hranom debute režiséra Marka Škopa Eva Nová. (autor: Renáta Šmatláková, 2015)
Herečka a politička, sestra herečky Emílie Vášáryovej. V roku 1971 vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už ako 15-ročná v roku 1964 účinkovala vo filme režiséra Vladislava Pavloviča Senzi mama a o tri roky neskôr získala hlavnú úlohu v českom filme režiséra Františka Vláčila Marketa Lazarová [1967]. Ešte počas vysokoškolských štúdií dostala herecké príležitosti v medzinárodne oceňovaných filmoch Krotká [r. S. Barabáš, 1967] a Na kometě [r. K. Zeman, 1970]. Za úlohu v českom filme režiséra Jaromila Jireša ...a pozdravuji vlaštovky [1972] bola ocenená za herecký výkon na filmovom festivale v talianskom Avelline. V roku 1968-71 pôsobila v Divadle na korze a po násilnom ukončení jeho činnosti prešla s celým divadelným súborom na Novú scénu. K vrcholom jej hereckej tvorby patria Čechovove hrdinky Irina z Troch sestier a Sofia Alexandrovna z hry Ujo Váňa, Ofélia z Hamleta či Mária z hry J.W.Goetheho Clavijo. V roku 1983 nastúpila do činohry Slovenského národného divadla, kde stvárnila množstvo vnútorne rozporuplných ženských hrdiniek - Natália [Tri sestry], Polina [Výnosné miesto], Júlia [Slečna Júlia], Alina [Pozrite, kto prišiel]. Nakrútila vyše 20 filmov a 120 televíznych inscenácií. Popri úlohách v Ťapákových televíznych filmoch Rok na dedine [1967], Môj vienok zelený [1968], Krutá ľúbosť, Pustý dvor [oba 1978], v Laholovom filme Sladký čas Kalimagdory [1968], v Jakubiskovom filme Vtáčkovia, siroty a blázni [1969] si zahrala aj v rozprávkových filmoch Radúz a Mahuliena [r. P. Weigl, 1970] a Princ Bajaja [r. A. Kachlík, 1971], vo filmoch Otakara Vávru Temné slunce [r. O. Vávra, 1980] a režiséra Jiřího Menzla Postřižiny [1980]. Za hlavnú úlohu vo filme režiséra Dušana Hanáka Tichá radosť [1985] získala cenu za herecký výkon na filmovom festivale v San Reme. V roku 1989 sa politicky angažovala a v roku 1990 prijala ponuku nastúpiť na post československej veľvyslankyne vo Viedni. Po rozpade Československa v roku 1993 bola spoluzakladateľkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku [SPFA] v ktorej 7 rokov pôsobila ako jej riaditeľka. Založila časopisy Listy SPFA a Slovak Foreign Policy Affairs, v 90. rokoch pracovala ako expert pre politické otázky v oblasti energetiky v Českej republike. Po neúspešnej kandidatúre na prezidentku Slovenskej republiky v roku 1999 päť rokov pôsobila v diplomatických službách ako slovenská veľvyslankyňa v Poľsku. V roku 2005 sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva zahraničných vecí SR. Od roku 2006 je poslankyňou Národnej rady SR za politickú stranu SDKÚ-DS a pracuje vo Výbore pre kultúru a média, od roku 2007 je predsedníčkou Združenia žien SDKÚ-DS. Venuje sa aj mimovládnym projektom, založila mimovládnu organizáciu Via cultura, ktorá podporuje proces modernizácie a europeizácie kultúrneho sektora na Slovensku. Je autorkou kníh Krátke listy jednému mestu [1986], Diskrétní průvodce o etikete [1997], Buďme poriadni [2006] a i. (autor: R. Šmatláková, 2009)
Další herci:
Alojz Kramár, Alžbeta Barthová-Pietorová, Božena Slabejová, Ctibor Filčík, Dušan Blaškovič, František Zvarík, Igor Čillík, Ivan Rajniak, Ján Kramár, Jana Plichtová, Jaroslav Rozsíval, Jozef Šándor, Juraj Kukura, Juraj Sebok, Ladislav Chudík, Leopold Haverl, Ľudmila Mandžárová, Marián Labuda st., Martin Gregor, Martin Huba, Rudolf Velický, Stanislav Dančiak, Štefan Kvietik, Viliam Záborský, Vlado Durdík st., Vlado Kostovič, Zdena Studenková
