Mladý študent (Ivan Mistrík) ukryje na povale činžiaku židovské dievča, ktorému sa podarilo utiecť z transportu. Postupne sa medzi nimi zrodí láska, aj napriek nesúhlasu mladíkovej meštiackej rodiny. Film režiséra Jiřího Weissa je mimoriadne precíznym vykreslením okupačnej atmosféry strachu, ktorá ovládala celú spoločnosť.

Blanka Bohdanová je česká herečka, maliarka a divadelná pedagogička, členka činohry Národného divadla v Prahe, nositeľka Ceny Thálie, držiteľka Cien Františka Filipovského za dabing.

Herec. S herectvom začínal už ako dieťa. Účinkoval v rozhlase a na scéne činohry Slovenského národného divadla debutoval už ako dvanásťročný v inscenácii Pogodinovho Kremeľského orloja [1947]. Prihlásil sa na konzervatórium, no po roku štúdia odišiel do zájazdového Dedinského divadla v Bratislave. Pôsobil v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a na Novej scéne. V roku 1965 sa excelentným stvárnením kniežaťa Myškina v dramatizácii Dostojevského románu Idiot začalo jeho 17-ročné divadelné pôsobenie na doskách SND. Úsporná mimika tváre, hra očí, mierne gesto, zdanlivá krehkosť a nenásilnosť patrili k tomu, čo si rokmi pestoval. Svoj herecky život delil medzi film a divadlo. Už v roku 1950 ako 15- ročný debutoval na filmovom plátne vo filme Ondreja Jariabka Kozie mlieko. Nasledovali väčšie i menšie filmové úlohy v slovenských a v českých filmoch - Štyridsaťštyri [r. P. Bielik, 1957], Šťastie príde v nedeľu [r. J. Lacko, 1958], Kapitán Dabač [r. P. Bielik, 1959], Romeo, Julie a tma [r. J. Weiss, 1959] a po desiatich rokoch prelomová úloha vo filme režiséra Jiřího Krejčíka Vyšší princip [1960]. Koncom 60. a zač. 70. rokov minulého storočia ho režisér Martin Hollý obsadil do medzinárodne oceneného televízneho filmu Balada o siedmich obesených [1968], do divácky úspešných filmov Medená veža [1970] a Orlie pierko [1971] a Ján Lacko do vojnovej drámy Človek na moste [1972]. Postupne si vybudoval povesť charakterového herca, ktorý stvárňuje citlivé a vnútorne nepokojné postavy. K tomu mu dopomohla jeho subtílna fyziognómia, nezameniteľný hlas a prenikavý pohľad, vďaka ktorému ho novinári a kritici často prirovnávali k francúzskemu hercovi Gérardovi Philipovi. Aj napriek úspešnej hereckej kariére svoj život predčasne ukončil samovraždou v roku 1982. V roku 2002 pri príležitosti 20. výročia jeho smrti nakrútil Martin Hollý spomienkový dokument Vyššie princípy Ivana Mistríka a v roku 2007 vyšla monografia Človek odinakiaľ Ivan Mistrík. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Alexandra Myšková, Anna Melíšková, Dana Smutná, Ela Poznerová, František Smolík, Ivo Gübel, Jan Pelikán, Jan Skopeček, Jindrich Narenta, Jiří Kodet, Jiřina Šejbalová, Josef Kozák, Josef Vorel, Karla Chadimová, Karla Svobodová, Ladislav Gzela, Ladislav Kazda, Ladislav Mrkvička, Marie Marešová, Miloš Nedbal, Miroslav Svoboda, Pavel Bártl, Rudolf Princ, Stanislav Langer, Václav Lohniský, Václav Sloup, Věra Tichánková, Vera Vachová, Vladimír Ráž, Zuzana Fišárková