This Is Not Me (festivalový název) (2016)
Z hľadiska výstavby portrétu známej osobnosti vyčnieva Richard Müller: Nespoznaný nad obdobnými pokusmi z posledného obdobia na Slovensku (38, r. Lukáš Zednikovič, Daniel Dangl, 2014; RYTMUS sídliskový sen, r. Miro Drobný, 2015; Arcibiskup Bezák Zbohom... r. Oľga Záblacká, 2014; Hrana – Štyri filmy o Marekovi Brezovskom, r. Patrik Lančarič, 2014). Prekonáva totiž rozmer filmu-pocty a komplementárne ho rozširuje o niekoľko nových a pre rozprávanie nosných rovín, pričom forma logicky podporuje obsah a naopak.
Aj v tomto prípade Remo sleduje aktuálne prebiehajúcu udalosť – prípravu turné speváka s a cappellou Fragile. Ale vôbec nejde o rovinu jedinú a dominantnú, skôr len o čiastočné dokreslenie portrétu, ktorý smeruje najmä k vystihnutiu súčasného mentálneho, pracovného i intímneho rozpoloženia hudobnej legendy trpiacej pocitmi úzkosti a manickej depresie.
Už úvodné zábery nakrútené z hlavy protagonistu formou kamery-subjekt, naplno odhaľujú súčasnú nemohúcnosť jej nositeľa, ktorý si v minulosti často krát sám aktívne nakrúcal výjavy zo súkromného života na hand-kameru. Remo zároveň dokazuje, že čisto observačná metóda je funkčná, ak je stredobodom pozornosti slávny, i keď apatický a pasívny protagonista, ktorý nemá záujem štylizovať sa pred kamerou, čo je v protiklade s jeho bohémskou minulosťou.
Veci sa tak v Removom podaní obrátili na ruby. Všade tam, kde sa Müller objaví, sa nie len mediálna, ale celá sociálna realita začne prispôsobovať a štylizovať vo vzťahu k nemu, pričom sa uvedie do pohybu akosi samovoľne sama od seba. Remo zachytáva to uhrančivé bytie speváka a demaskuje vzťahy ostatných tým, že všetkých prítomných necháva konať ich úlohy, ktoré by bez Müllera nemali žiadny praktický, spoločenský alebo kultúrny význam. Týmto spôsobom dokáže dokumentaristova kamera odhaliť oveľa viac, ako keby ho jednoducho vyspovedal, napríklad priamo na kameru.
Martin Palúch
Letní filmová škola Uherské Hradiště 2017
Aj v tomto prípade Remo sleduje aktuálne prebiehajúcu udalosť – prípravu turné speváka s a cappellou Fragile. Ale vôbec nejde o rovinu jedinú a dominantnú, skôr len o čiastočné dokreslenie portrétu, ktorý smeruje najmä k vystihnutiu súčasného mentálneho, pracovného i intímneho rozpoloženia hudobnej legendy trpiacej pocitmi úzkosti a manickej depresie.
Už úvodné zábery nakrútené z hlavy protagonistu formou kamery-subjekt, naplno odhaľujú súčasnú nemohúcnosť jej nositeľa, ktorý si v minulosti často krát sám aktívne nakrúcal výjavy zo súkromného života na hand-kameru. Remo zároveň dokazuje, že čisto observačná metóda je funkčná, ak je stredobodom pozornosti slávny, i keď apatický a pasívny protagonista, ktorý nemá záujem štylizovať sa pred kamerou, čo je v protiklade s jeho bohémskou minulosťou.
Veci sa tak v Removom podaní obrátili na ruby. Všade tam, kde sa Müller objaví, sa nie len mediálna, ale celá sociálna realita začne prispôsobovať a štylizovať vo vzťahu k nemu, pričom sa uvedie do pohybu akosi samovoľne sama od seba. Remo zachytáva to uhrančivé bytie speváka a demaskuje vzťahy ostatných tým, že všetkých prítomných necháva konať ich úlohy, ktoré by bez Müllera nemali žiadny praktický, spoločenský alebo kultúrny význam. Týmto spôsobom dokáže dokumentaristova kamera odhaliť oveľa viac, ako keby ho jednoducho vyspovedal, napríklad priamo na kameru.
Martin Palúch
Letní filmová škola Uherské Hradiště 2017
