Pusty dvor (1978)

Sociálna balada o tragickej láske dvoch mladých ľudí, odohrávajúcej sa v období pred druhou svetovou vojnou na južnom Slovensku. Filmová adaptácia rovnomennej prózy spisovateľa Andreja Chudobu.

Pustý dvor /1978/

https://www.youtube.com/embed/3xXGl66jwm8

Kristina (Magda Vášáryová)
Kto je na fotke?

Herečka a politička, sestra herečky Emílie Vášáryovej. V roku 1971 vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už ako 15-ročná v roku 1964 účinkovala vo filme režiséra Vladislava Pavloviča Senzi mama a o tri roky neskôr získala hlavnú úlohu v českom filme režiséra Františka Vláčila Marketa Lazarová [1967]. Ešte počas vysokoškolských štúdií dostala herecké príležitosti v medzinárodne oceňovaných filmoch Krotká [r. S. Barabáš, 1967] a Na kometě [r. K. Zeman, 1970]. Za úlohu v českom filme režiséra Jaromila Jireša ...a pozdravuji vlaštovky [1972] bola ocenená za herecký výkon na filmovom festivale v talianskom Avelline. V roku 1968-71 pôsobila v Divadle na korze a po násilnom ukončení jeho činnosti prešla s celým divadelným súborom na Novú scénu. K vrcholom jej hereckej tvorby patria Čechovove hrdinky Irina z Troch sestier a Sofia Alexandrovna z hry Ujo Váňa, Ofélia z Hamleta či Mária z hry J.W.Goetheho Clavijo. V roku 1983 nastúpila do činohry Slovenského národného divadla, kde stvárnila množstvo vnútorne rozporuplných ženských hrdiniek - Natália [Tri sestry], Polina [Výnosné miesto], Júlia [Slečna Júlia], Alina [Pozrite, kto prišiel]. Nakrútila vyše 20 filmov a 120 televíznych inscenácií. Popri úlohách v Ťapákových televíznych filmoch Rok na dedine [1967], Môj vienok zelený [1968], Krutá ľúbosť, Pustý dvor [oba 1978], v Laholovom filme Sladký čas Kalimagdory [1968], v Jakubiskovom filme Vtáčkovia, siroty a blázni [1969] si zahrala aj v rozprávkových filmoch Radúz a Mahuliena [r. P. Weigl, 1970] a Princ Bajaja [r. A. Kachlík, 1971], vo filmoch Otakara Vávru Temné slunce [r. O. Vávra, 1980] a režiséra Jiřího Menzla Postřižiny [1980]. Za hlavnú úlohu vo filme režiséra Dušana Hanáka Tichá radosť [1985] získala cenu za herecký výkon na filmovom festivale v San Reme. V roku 1989 sa politicky angažovala a v roku 1990 prijala ponuku nastúpiť na post československej veľvyslankyne vo Viedni. Po rozpade Československa v roku 1993 bola spoluzakladateľkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku [SPFA] v ktorej 7 rokov pôsobila ako jej riaditeľka. Založila časopisy Listy SPFA a Slovak Foreign Policy Affairs, v 90. rokoch pracovala ako expert pre politické otázky v oblasti energetiky v Českej republike. Po neúspešnej kandidatúre na prezidentku Slovenskej republiky v roku 1999 päť rokov pôsobila v diplomatických službách ako slovenská veľvyslankyňa v Poľsku. V roku 2005 sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva zahraničných vecí SR. Od roku 2006 je poslankyňou Národnej rady SR za politickú stranu SDKÚ-DS a pracuje vo Výbore pre kultúru a média, od roku 2007 je predsedníčkou Združenia žien SDKÚ-DS. Venuje sa aj mimovládnym projektom, založila mimovládnu organizáciu Via cultura, ktorá podporuje proces modernizácie a europeizácie kultúrneho sektora na Slovensku. Je autorkou kníh Krátke listy jednému mestu [1986], Diskrétní průvodce o etikete [1997], Buďme poriadni [2006] a i. (autor: R. Šmatláková, 2009)

Ďalší herci:

Adam Matejka, Alena Michalidesová, Andrej Hryc, Benjamín Michalský, Daniel Lapúnik, Eliška Nosáľová, Emil Bartko, Eva Večerová, František Desset, Ivan Krajíček, Ivan Palúch, Ivan Rajniak, Ján Kramár, Jozef Majerčík, Judita Vargová, Július Vašek, Juraj Kovac, Katarína Hrobárová-Vrzalová, Lotár Radványi, Ludmila Safárová, Mária Hojerová, Mária Prechovská, Marián Sotník, Marie Drahokoupilová, Michal Dočolomanský, Michal Monček, Milan Fiabane, Nikola Zábrodská, Norina Bobrovská, Rudolf Velický, Ružena Krištofová, Slavo Záhradník, Stefan Turna, Tomáš Raček, Viera Radványiová, Viera Strnisková, Viliam Polónyi, Vladimír Kostovič, Vladimír Zimmer