Dráma zo života slovenských kopaničiarov podľa rovnomenného románu Petra Jilemnického. Ten pôsobil na Kysuciach ako učiteľ a mal tak možnosť zblízka spoznať biedu slovenských kopaničiarov, vykorisťovaných miestnymi boháčmi, ale i štátom a cirkvou. Práve im venoval svoj román Pole neorané, napísaný v čase hospodárskej krízy v roku 1932.

Elo Romančík, vlastným menom Emanuel Romančík bol slovenský herec.

Herec. Venoval sa ochotníckej činnosti, začínal ako rozhlasový hlásateľ a od roku 1946 bol členom činohry SND v Bratislave. Jeho hereckému naturelu boli najbližšie vzdorné, spupné a hrdé charaktery. Majstrovsky stvárnil desiatky postáv klasického repertoáru napr. Franza Moora v Schillerových Zbojníkoch, Polonia v Hamletovi, Kráľa Leara či Manahena v Hviezdoslavovej dráme Herodes a Herodias. Do komediálnych postáv dokázal vložiť prefíkanosť, sabairóniu i chlapskú drsnosť. Za svoje náboženské presvedčenie musel v roku 1959 opustiť divadlo a pracovať ako robotník v Pozemných stavbách. V roku 1962 sa opäť vrátil do činohry SND. Epizódnou úlohou partizána debutoval v českom filme režiséra Františka Čápa Bílá tma [1948]. Rovnako ako v divadle aj vo filme stvárnil množstvo výrazných charakterov. Vo filmovom prepise románu Petra Jilemnického Pole neorané [r. V. Bahna, 1953] realisticky a sugestívne stvárnil postavu Mareka Cudráka, dramaticko-symbolicky charakter mala postava Šimona vo filme Drak sa vracia [r. E. Grečner, 1967], zaujal úlohou vojnového invalida Linharta vo filme Karla Kachyňu Pavlínka [1974], postavou dedinského lekára Pavla Valchara v baladickom príbehu Františka Vláčila Stíny horkého léta [1977] a sedliaka Haštiaka vo filme Martina Hollého Kto odchádza v daždi [1974]. Spolu s detským hercom Tomášom Hollým účinkoval v úspešnej voľnej trilógii režiséra Václava Gajera Pod Jezevčí skálou [1978], Na pytlácké stezce [1979] a Za trnkovým keřem [1980]. Svoje výrazné hlasové dispozície uplatnil v mnohých komentároch k dokumentárnym filmom. V rozhlase sa uplatnil ako výrazný charakterový herec a recitátor prozaických diel a rozprávok. Čítaval rôzne texty a výzvy na mítingoch, zhromaždeniach, jeho hlas sa ozýval pri prenosoch z bohoslužieb. (autor: R. Šmatláková, 2008)

Adam Matejka, Branislav Koren, Eugen Senaj, František Benoni, Frída Bachletová, Gejza Slamen, Hana Sarvašová, Ivan Lichard, Ivo Lichard, Ján Hecko, Jela Lukešová, Jindřich Láznička, Jozef Kroner, Jozef Sorok, Juraj Lehotský, Karol Badáni, Karol Machata, Karol Skovay, Ľudovít Jakubóczy, Ľudovít Ozábal, Ľudovít Reiter, Miloslav Holub, Naďa Hejná, Oldřich Lukeš, Oľga Adamčíková, Ondriš Jariabek, Otakar Vážanský, Rudolf Bachlet, Rudolf Debnárik, Samuel Adamčík, Štefan Figura, Štefan Mišovic, Štefan Petrák, Štefan Winkler, Tibor Rakovský, Viliam Záborský, Vladimír Durdík st., Vladislav Hamšík