Pan Tau
Seriál PAN TAU je volným sledem samostatných epizod ve třech řadách. Všechny naleznete v databázi a jejich seznam na konci obsahu.
Čarodejný tvrdiačik, karafiát v klope staromódneho saka, jemný úsmev, ohníčky v očiach, rozprávanie bez slov... Kto je to? Hádanka má jednoduchú odpoveď predsa Pán Tau. Nesmrteľná postavička, ktorú vymyslel jeden z najlepších scenáristov tvorby pre deti Ota Hofman s režisérom Jindřichom Polákom (vytvorili aj TV seriál pre staršie deti Návštevníci). Pán Tau je ústrednou postavou rovnomenného koprodukčného farebného seriálu. Neskôr boli epizódy spojené do celovečerných filmov určených do kinodistribúcie a roku 1988 sa nakrútil film Pán Tau určený priamo do kín, ktorý na smútok verných divákov nie príliš šťastne príbehy rozprávkového hrdinu ukončil. Prvý diel seriálu (ako čiernobiely) vznikol už roku 1966 v koprodukcii Československej televízie a Carla Pontiho. Ďalšie epizódy (celkom sa nakrútilo 33 dielov) sa nakrúcali ako zákazka vo Filmových štúdiách Barrandov v spolupráci s rakúskymi a západonemeckými (neskôr iba západonemeckými) partnermi. Bol prvým televíznym seriálom v histórii Československej televízie, ktorý vznikol v koprodukcii s kapitalistickými krajinami. Pán Tau, chvíľku panáčik, chvíľu seriózne vyzerajúci usmievavý gentlemanský pán so staromódnym guľatým klobúkom na hlave, ktorý prináša radosť každému, kto sa vie a chce tešiť zo života. Je priateľom detí a zvierat a aspoň na chvíľu plní tajné želania a túžby nešťastným a sklamaným. Pán Tau prejde prstom po okraji svojho tvrdiačika a... A želanie sa splní. Niekedy síce nie podľa pôvodných predstáv, to však neprekáža. Hlavnou odmenou je detská radosť a úsmev. A že dospelí zabudli na svoje detstvo a nie sú schopní hrať sa?! Ich problém! Vo svete, ktorý predstavuje pán Tau, je potešenie z hry najcennejšou devízou. V čom dodnes pán Tau láka nových a nových detských, ale aj dospelých divákov? Je to predovšetkým v čare spojenia dvoch kontrastov rozprávkovosti a reálneho života, ktoré spolu zázračne fungujú. Láka svojou inteligenciou i hravosťou, veľkým pozitívnym nábojom a fantáziou. Ota Hofman bol koncom 60. rokov, keď Pán Tau ešte ako čiernobiely seriál vznikol, úspešným scenáristom. Panáčik, ktorý sa mení na človeka a naopak, bol pre Hofmana nemým anjelom, ktorý je vždy na strane detí. Najmä tých, ktorým chýba láska rodičov či sú nejako inak nešťastné. A keďže je anjel, nemôže s naším svetom komunikovať jazykom, ale len pantomimicky. Životnú podobu pánovi Tauovi raz navždy vtlačil český herec Otto Šimánek (1925 1992), pre ktorého paradoxne bol titulný hrdina jedinou hlavnou rolou v televízii (a aj vo filme). A hoci sa to nie vždy stáva, je zaujímavé dodať, že výslednú podobu pána, ktorý pomáha rozosmiať smutné deti, mu vtlačil jeho herecký predstaviteľ. Chcel totiž, aby v realite sveta pôsobil Pán Tau rovnako rozprávkovo i realisticky, ale iba deti poznali, že prichádza z iného sveta a je ich skutočným priateľom. Veľké nároky na herecký prejav postavy, ktorá sa nevyjadruje slovne bola pre Ottu Šimánka splnením sna. Odjakživa totiž tiahol k pantomíme, dokonca jednu časť jeho záverečnej hereckej skúšky tvorila pantomimická scénka. Pán Tau v Šimánkovom úspornom hereckom prejave má veľa spoločného s postavami Debureauta a Harlekýna. S výnimkou posledného filmu nikdy neprehovoril na obrazovke ani slovo, a napriek tomu mu môže porozumieť každý, kto má v sebe kúsok dieťaťa. Režisér Jindřich Polák podstatnú časť svojej tvorby venoval deťom. Vo filmoch a v televíznych seriáloch určených mladším divákom sa usiloval zosúladiť žáner akčného a sci-fi filmu, pretože k nim vždy inklinoval. Aj keď sa často píše, že nakrúcal rozprávky, v jeho prípade šlo skôr o obdobu sci-fi a fantazy. Po nakrútení 12-dielneho seriálu o klaunovi Ferdinandovi a snímke Klaun Ferdinand a raketa som sa dlhší čas venoval dobrodružnému žánru. Ale stále ma to ťahalo k tvorbe pre deti. Usiloval som sa nájsť nového hrdinu. Už nie cirkusového klauna, ale čisto pantomimickú postavičku, ktorej rozprávkovosť by sa dopĺňala kombináciou s bábkovým filmom. S Otom Hofmanom sme potom priviedli na svet pána Taua, ktorý dostal meno podľa jedného písmena gréckej abecedy. Doláre chýbajúce v rozpočte vždy nahrádzal svojou tvorivou invenciou za výdatnej pomoci bezbrehej fantázie scenáristu a spisovateľa Otu Hofmana. Ota Hofman mal ohromný cit pre dialóg, ale nemal vizuálnu predstavivosť, povedal režisér Jindřich Polák. V tom sme sa skvelo dopĺňali. Vždy nám záležalo na tom, aby naša tvorba pre deti nepodceňovala ich inteligenciu a súčasne podporovala ich kreativitu, fantáziu a hravosť. Na margo seriálu treba dodať, že bol aj poslednou hereckou príležitosťou pre Jana Wericha.
Čarodejný tvrdiačik, karafiát v klope staromódneho saka, jemný úsmev, ohníčky v očiach, rozprávanie bez slov... Kto je to? Hádanka má jednoduchú odpoveď predsa Pán Tau. Nesmrteľná postavička, ktorú vymyslel jeden z najlepších scenáristov tvorby pre deti Ota Hofman s režisérom Jindřichom Polákom (vytvorili aj TV seriál pre staršie deti Návštevníci). Pán Tau je ústrednou postavou rovnomenného koprodukčného farebného seriálu. Neskôr boli epizódy spojené do celovečerných filmov určených do kinodistribúcie a roku 1988 sa nakrútil film Pán Tau určený priamo do kín, ktorý na smútok verných divákov nie príliš šťastne príbehy rozprávkového hrdinu ukončil. Prvý diel seriálu (ako čiernobiely) vznikol už roku 1966 v koprodukcii Československej televízie a Carla Pontiho. Ďalšie epizódy (celkom sa nakrútilo 33 dielov) sa nakrúcali ako zákazka vo Filmových štúdiách Barrandov v spolupráci s rakúskymi a západonemeckými (neskôr iba západonemeckými) partnermi. Bol prvým televíznym seriálom v histórii Československej televízie, ktorý vznikol v koprodukcii s kapitalistickými krajinami. Pán Tau, chvíľku panáčik, chvíľu seriózne vyzerajúci usmievavý gentlemanský pán so staromódnym guľatým klobúkom na hlave, ktorý prináša radosť každému, kto sa vie a chce tešiť zo života. Je priateľom detí a zvierat a aspoň na chvíľu plní tajné želania a túžby nešťastným a sklamaným. Pán Tau prejde prstom po okraji svojho tvrdiačika a... A želanie sa splní. Niekedy síce nie podľa pôvodných predstáv, to však neprekáža. Hlavnou odmenou je detská radosť a úsmev. A že dospelí zabudli na svoje detstvo a nie sú schopní hrať sa?! Ich problém! Vo svete, ktorý predstavuje pán Tau, je potešenie z hry najcennejšou devízou. V čom dodnes pán Tau láka nových a nových detských, ale aj dospelých divákov? Je to predovšetkým v čare spojenia dvoch kontrastov rozprávkovosti a reálneho života, ktoré spolu zázračne fungujú. Láka svojou inteligenciou i hravosťou, veľkým pozitívnym nábojom a fantáziou. Ota Hofman bol koncom 60. rokov, keď Pán Tau ešte ako čiernobiely seriál vznikol, úspešným scenáristom. Panáčik, ktorý sa mení na človeka a naopak, bol pre Hofmana nemým anjelom, ktorý je vždy na strane detí. Najmä tých, ktorým chýba láska rodičov či sú nejako inak nešťastné. A keďže je anjel, nemôže s naším svetom komunikovať jazykom, ale len pantomimicky. Životnú podobu pánovi Tauovi raz navždy vtlačil český herec Otto Šimánek (1925 1992), pre ktorého paradoxne bol titulný hrdina jedinou hlavnou rolou v televízii (a aj vo filme). A hoci sa to nie vždy stáva, je zaujímavé dodať, že výslednú podobu pána, ktorý pomáha rozosmiať smutné deti, mu vtlačil jeho herecký predstaviteľ. Chcel totiž, aby v realite sveta pôsobil Pán Tau rovnako rozprávkovo i realisticky, ale iba deti poznali, že prichádza z iného sveta a je ich skutočným priateľom. Veľké nároky na herecký prejav postavy, ktorá sa nevyjadruje slovne bola pre Ottu Šimánka splnením sna. Odjakživa totiž tiahol k pantomíme, dokonca jednu časť jeho záverečnej hereckej skúšky tvorila pantomimická scénka. Pán Tau v Šimánkovom úspornom hereckom prejave má veľa spoločného s postavami Debureauta a Harlekýna. S výnimkou posledného filmu nikdy neprehovoril na obrazovke ani slovo, a napriek tomu mu môže porozumieť každý, kto má v sebe kúsok dieťaťa. Režisér Jindřich Polák podstatnú časť svojej tvorby venoval deťom. Vo filmoch a v televíznych seriáloch určených mladším divákom sa usiloval zosúladiť žáner akčného a sci-fi filmu, pretože k nim vždy inklinoval. Aj keď sa často píše, že nakrúcal rozprávky, v jeho prípade šlo skôr o obdobu sci-fi a fantazy. Po nakrútení 12-dielneho seriálu o klaunovi Ferdinandovi a snímke Klaun Ferdinand a raketa som sa dlhší čas venoval dobrodružnému žánru. Ale stále ma to ťahalo k tvorbe pre deti. Usiloval som sa nájsť nového hrdinu. Už nie cirkusového klauna, ale čisto pantomimickú postavičku, ktorej rozprávkovosť by sa dopĺňala kombináciou s bábkovým filmom. S Otom Hofmanom sme potom priviedli na svet pána Taua, ktorý dostal meno podľa jedného písmena gréckej abecedy. Doláre chýbajúce v rozpočte vždy nahrádzal svojou tvorivou invenciou za výdatnej pomoci bezbrehej fantázie scenáristu a spisovateľa Otu Hofmana. Ota Hofman mal ohromný cit pre dialóg, ale nemal vizuálnu predstavivosť, povedal režisér Jindřich Polák. V tom sme sa skvelo dopĺňali. Vždy nám záležalo na tom, aby naša tvorba pre deti nepodceňovala ich inteligenciu a súčasne podporovala ich kreativitu, fantáziu a hravosť. Na margo seriálu treba dodať, že bol aj poslednou hereckou príležitosťou pre Jana Wericha.
