I v českých filmech lidé cestují strojem času - tak se hlavní hrdina, nadšený přívrženec záhad, ocitá v roce 1946 s úmyslem přivézt odtud vynálezce, jehož práci přisuzuje mimořádný význam...

Fantastika filmu je sice hodně krotká a málo nápaditá, ale zábavnost jí upřít nelze i když se film opírá o obvyklá vypravěčská i námětová klišé.

Zdroj: Film Europe Media Company

Herec. S herectvom začínal už ako dieťa. Účinkoval v rozhlase a na scéne činohry Slovenského národného divadla debutoval už ako dvanásťročný v inscenácii Pogodinovho Kremeľského orloja [1947]. Prihlásil sa na konzervatórium, no po roku štúdia odišiel do zájazdového Dedinského divadla v Bratislave. Pôsobil v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a na Novej scéne. V roku 1965 sa excelentným stvárnením kniežaťa Myškina v dramatizácii Dostojevského románu Idiot začalo jeho 17-ročné divadelné pôsobenie na doskách SND. Úsporná mimika tváre, hra očí, mierne gesto, zdanlivá krehkosť a nenásilnosť patrili k tomu, čo si rokmi pestoval. Svoj herecky život delil medzi film a divadlo. Už v roku 1950 ako 15- ročný debutoval na filmovom plátne vo filme Ondreja Jariabka Kozie mlieko. Nasledovali väčšie i menšie filmové úlohy v slovenských a v českých filmoch - Štyridsaťštyri [r. P. Bielik, 1957], Šťastie príde v nedeľu [r. J. Lacko, 1958], Kapitán Dabač [r. P. Bielik, 1959], Romeo, Julie a tma [r. J. Weiss, 1959] a po desiatich rokoch prelomová úloha vo filme režiséra Jiřího Krejčíka Vyšší princip [1960]. Koncom 60. a zač. 70. rokov minulého storočia ho režisér Martin Hollý obsadil do medzinárodne oceneného televízneho filmu Balada o siedmich obesených [1968], do divácky úspešných filmov Medená veža [1970] a Orlie pierko [1971] a Ján Lacko do vojnovej drámy Človek na moste [1972]. Postupne si vybudoval povesť charakterového herca, ktorý stvárňuje citlivé a vnútorne nepokojné postavy. K tomu mu dopomohla jeho subtílna fyziognómia, nezameniteľný hlas a prenikavý pohľad, vďaka ktorému ho novinári a kritici často prirovnávali k francúzskemu hercovi Gérardovi Philipovi. Aj napriek úspešnej hereckej kariére svoj život predčasne ukončil samovraždou v roku 1982. V roku 2002 pri príležitosti 20. výročia jeho smrti nakrútil Martin Hollý spomienkový dokument Vyššie princípy Ivana Mistríka a v roku 2007 vyšla monografia Človek odinakiaľ Ivan Mistrík. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Vladimír Dlouhý bol český herec, brat herca Michala Dlouhého. Hrať začínal už v detskom veku, keď úspešne debutoval v roku 1970 v Kachyňovom filme Už zase skáču přes kaluže.

Vlastimil Brodský, priateľmi a kolegami prezývaný Bróďa bol český herec, dlhoročný člen hereckého súboru Divadla na Vinohradech.

Arnošt Podařil, Dagmar Havlová, Dana Vávrová, Eva Cigánková, Evžen Podařil, Jan Cmíral st., Jana Drbohlavová, Jaroslav Satoranský, Jaroslav Tomsa, Jirí Ulrich, Jitka Zelenohorská, Karel Augusta, Laďka Kozderková, Libuše Geprtová, Ljuba Krbová, Luba Skořepová, Luděk Munzar, Marek Vašut, Marie Rosůlková, Martin Velda, Michal Pešek, Milan Riehs, Milena Dvorská, Miroslav Kovařovič, Pavel Veselý, Petr Nárožný, Petr Svárovský, Premysl Prichystal, Renata Volfová, Robert Vrchota, Stanislav Bruder, Sylva Sequensová, Tomáš Kuchta, Tomás Vacek, Věra Tichánková, Vítězslav Bouchner, Zdeněk Kutil