Listy Juliane (1978)
Dramatizácia novely amerického spisovateľa Henry Jamesa. Subtílny, psychologicky hlboko prepracovaný príbeh je rozprávaním mladého literárneho vedca Henryho Jonesa, ktorý sa pri svojom pátraní po dokumentoch, spojených s menom romantického básnika Jeffreyho Asperna, dostáva koncom 19. storočia do Benátok. Tu totiž ešte žije Juliana Bordereauová, ktorú Aspern ospieval vo svojej tvorbe a ktorá vlastní veľa z jeho korešpondencie. Juliana ju však odmietne Jonesovi ukázať, pretože tieto listy pre ňu predstavujú jediné puto, spájajúce ju ešte so životom. Jones sa preto rozhodne pre úskok. Nasťahuje sa k Juliane pod falošným menom ako podnájomník a predstieraním lásky si získava na svoju stranu jej neter Tinu, ktorá je mu napokon ochotná pomôcť. Lenže už čoskoro sa ukáže, že takáto manipulácia s ľuďmi, hoci motivovaná ušľachtilým cieľom, sa nevypláca.
Herečka a politička, sestra herečky Emílie Vášáryovej. V roku 1971 vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už ako 15-ročná v roku 1964 účinkovala vo filme režiséra Vladislava Pavloviča Senzi mama a o tri roky neskôr získala hlavnú úlohu v českom filme režiséra Františka Vláčila Marketa Lazarová [1967]. Ešte počas vysokoškolských štúdií dostala herecké príležitosti v medzinárodne oceňovaných filmoch Krotká [r. S. Barabáš, 1967] a Na kometě [r. K. Zeman, 1970]. Za úlohu v českom filme režiséra Jaromila Jireša ...a pozdravuji vlaštovky [1972] bola ocenená za herecký výkon na filmovom festivale v talianskom Avelline. V roku 1968-71 pôsobila v Divadle na korze a po násilnom ukončení jeho činnosti prešla s celým divadelným súborom na Novú scénu. K vrcholom jej hereckej tvorby patria Čechovove hrdinky Irina z Troch sestier a Sofia Alexandrovna z hry Ujo Váňa, Ofélia z Hamleta či Mária z hry J.W.Goetheho Clavijo. V roku 1983 nastúpila do činohry Slovenského národného divadla, kde stvárnila množstvo vnútorne rozporuplných ženských hrdiniek - Natália [Tri sestry], Polina [Výnosné miesto], Júlia [Slečna Júlia], Alina [Pozrite, kto prišiel]. Nakrútila vyše 20 filmov a 120 televíznych inscenácií. Popri úlohách v Ťapákových televíznych filmoch Rok na dedine [1967], Môj vienok zelený [1968], Krutá ľúbosť, Pustý dvor [oba 1978], v Laholovom filme Sladký čas Kalimagdory [1968], v Jakubiskovom filme Vtáčkovia, siroty a blázni [1969] si zahrala aj v rozprávkových filmoch Radúz a Mahuliena [r. P. Weigl, 1970] a Princ Bajaja [r. A. Kachlík, 1971], vo filmoch Otakara Vávru Temné slunce [r. O. Vávra, 1980] a režiséra Jiřího Menzla Postřižiny [1980]. Za hlavnú úlohu vo filme režiséra Dušana Hanáka Tichá radosť [1985] získala cenu za herecký výkon na filmovom festivale v San Reme. V roku 1989 sa politicky angažovala a v roku 1990 prijala ponuku nastúpiť na post československej veľvyslankyne vo Viedni. Po rozpade Československa v roku 1993 bola spoluzakladateľkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku [SPFA] v ktorej 7 rokov pôsobila ako jej riaditeľka. Založila časopisy Listy SPFA a Slovak Foreign Policy Affairs, v 90. rokoch pracovala ako expert pre politické otázky v oblasti energetiky v Českej republike. Po neúspešnej kandidatúre na prezidentku Slovenskej republiky v roku 1999 päť rokov pôsobila v diplomatických službách ako slovenská veľvyslankyňa v Poľsku. V roku 2005 sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva zahraničných vecí SR. Od roku 2006 je poslankyňou Národnej rady SR za politickú stranu SDKÚ-DS a pracuje vo Výbore pre kultúru a média, od roku 2007 je predsedníčkou Združenia žien SDKÚ-DS. Venuje sa aj mimovládnym projektom, založila mimovládnu organizáciu Via cultura, ktorá podporuje proces modernizácie a europeizácie kultúrneho sektora na Slovensku. Je autorkou kníh Krátke listy jednému mestu [1986], Diskrétní průvodce o etikete [1997], Buďme poriadni [2006] a i. (autor: R. Šmatláková, 2009)
Další herci:
Božidara Turzonovová, Jana Nagyová, Karol Čálik, Naďa Hejná, Peter Debnár, Samuel Adamčík
