Hořký příběh o lidech kolem cirkusu a nešťastné lásce mladého akrobata. Hlavní postavou příběhu je mladý jezdec-akrobat cirkusu National Vincek Bonžur, který se zamiloval do krasojezdkyně Niny Gruzie, což se ovšem vůbec nelíbí jejímu otci Lotyšovi, jenž má s dívkou zcela jiné plány. Dřív než se spor vyhrotí natolik, aby podle starého klauna skončil Vincek s kudlou v zádech a Lotyš v base, zasáhne osud a mladý akrobat je povolán na vojnu, kde slouží u dragounů. Když odslouží a je propuštěn do civilu, vydá se hledat National se svou milovanou Ninou. Ta už však u cirkusu téměř celý rok není. Rodiče ji odvezli a Vincek se k lítosti svých přátel i principála rozhodne, že se ji vydá hledat. Po dlouhém putování sice svou milovanou objeví v ruském cirkuse Kuzněckého, ta se však za léta odloučení velmi změnila. Z prosté zamilované dívky se stala vypočítavá ctižádostivá žena, která touží především po penězích. Jenže ty Vincek nemá.

Herečka, sestra herečky a političky Magdy Vášáryovej. V detstve hrala ochotnícke divadlo a aktívne sa venovala gymnastike. V roku 1963 vyštudovala herectvo na VŠMU v Bratislave a od roku 1964 je členkou Slovenského národného divadla. Výrazná charakterová herečka, predstaviteľka veľkých dramatických postáv a tragických hrdiniek - Roxana [Cyrano z Bergeracu], Marína [Marína Havranová], Salome [Herodes a Herodias], Antigona, Nataša [Vojna a mier], Ifigénia [Ifigénia v Tauride], Máša [Tri sestry], Natália [Mesiac na dedine], Mária Ľvovna [Letní hostia], Matka Guráž [Matka Guráž a jej deti] a i. Už počas vysokoškolských štúdií dostala prvé väčšie herecké príležitosti v slovenských filmoch Na pochode sa vždy nespieva... [r. F. Kudláč, 1960] a Polnočná omša [r. J. Krejčík, 1962]. Medzi jej nezabudnuteľné filmové úlohy patrí postava tanečnice Diany vo filme Vojtěcha Jasného Až přijde kocour [1963], Lenky v Bláznivej kronike Karla Zemana [1964], židovky Evy Weimannovej v Námestí svätej Alžbety režiséra Vladimíra Bahnu [1965], Niny vo Fričovom filme Lidé z maringotek [1966], Evy Hlavajovej vo filmovom prepise románu Mila Urbana Živý bič [r. M. Ťapák, 1966], Musjine v televíznom filme Balada o siedmich obesených [r. M. Hollý, 1968], Sašky v divácky úspešnom filme Martina Hollého Medená veža [1970] a Kristíny Habdžovej v televíznej adaptácii románu Františka Hečka Červené víno [r. A. Lettrich, 1972]. Účinkovala v mnohých televíznych filmoch, seriáloch a inscenáciách. Vytvorila výrazné ženské úlohy v úspešných českých filmoch režiséra Jana Hřebejka Pelíšky [1999], Kráska v nesnázích [2006], Nestyda [2008]. Za hlavnú postavu vo filme Horem pádem [2004] získala Českého leva. Je profesorkou na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. Za svoju umeleckú tvorbu získala množstvo divadelných i filmových ocenení [Krištáľové krídlo, Dosky, Cena Jozefa Kronera, Hercova misia, Cena Alfreda Radoka, Igric, Cena Karla Čapka, Cena Tatra Banky], v roku 2000 v ankete slovenských filmových novinárov a kritikov bola vyhlásená za najlepšiu slovenskú herečku 20. storočia, v roku 2002 získala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v roku 2010 Čestný doktorát Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Venuje sa charitatívnemu programu Hodina deťom. V roku 2015 stvárnila hlavnú úlohu v hranom debute režiséra Marka Škopa Eva Nová. (autor: Renáta Šmatláková, 2015)

Jan Tříska bol česko-americký herec.

Filmový, divadelný a televízny herec, ale aj vášnivý rybár a autor viacerých kníh [Herec na udici, Herec nielen na udici, S kamerou a udicou]. Pochádzal z početnej hereckej rodiny. Nikdy herectvo neštudoval a svoju kariéru začínal účinkovaním v ochotníckych súboroch, odkiaľ v roku 1948 odišiel na profesionálnu scénu v Martine. V rokoch 1956 - 1984 bol členom činohry Slovenského národného divadla. Počas svojho dlhoročného pôsobenia v divadle, televízii, rozhlase a vo filme vytvoril množstvo nezabudnuteľných postáv. Už od svojich hereckých začiatkov sa dokázal uplatniť v rôznych žánroch. Debutoval epizódnou úlohou vo filme režiséra Jána Kadára Katka [1949]. Vďaka svojmu talentu, jedinečnému vzhľadu a pôsobivému hlasu hrával už od začiatku svojej filmovej kariéry často vekovo oveľa staršie postavy - Pole neorané [r. V. Bahna, 1953], Drevená dedina [r. A. Lettrich, 1954], Štvorylka [r. J. Medveď, K. Krška, 1955], Posledná bosorka a Zemianska česť [obidva r. V. Bahna, 1957]. V roku 1958 mu režisér Ján Lacko ponúkol hlavnú úlohu vo filme Statočný zlodej nakrútenom podľa divadelnej hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. K nezabudnuteľným úlohám Jozefa Kronera patrí Adam Krt z televízneho filmu Rysavá jalovica [r. M. Ťapák, 1970], Pacho Matrtaj zo zbojníckej komédie Pacho, hybský zbojník [r. M. Ťapák, 1975], Mišo z rovnomenného Ťapákovho televízneho filmu [1979], Martin Pichanda z Jakubiskovej rodinnej ságy Tisícročná včela [1983]. Medzinárodné uznanie mu priniesla postava Tóna Brtka v oscarovom filme režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze [1965]. Hlavné úlohy si zahral v populárnych televíznych seriáloch Sváko Ragan [r. M. Ťapák, 1976] a Slovácko sa nesúdi [r. P. Tuček, 1975, 1984], účinkoval vo filmoch maďarských režisérov Károlya Maáka a Gyulu Maára. Za svoje herecké umenie získal množstvo domácich a zahraničných ocenení. V Ankete 2000 [anketa slovenských filmových novinárov a kritikov] obsadil prvé miesto v kategórii Najlepší slovenský herec 20. storočia. O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič televízny film Trate života Jozefa Kronera [1987]. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Bohumil Švarc st., Čestmír Řanda st., Dana Medřická, Eduard Pavlíček, František Janát, František Janeček, Harald Štipka, Ilja Prachař, Isabella Tylínková, Jan Maska, Jan Pohan, Jarmila Smejkalová, Jaroslav Čejka, Jaroslav Rozsíval, Jiří Sedlmajer, Jiřina Bílá, Jiřina Štěpničková, Josef Burda, Josef Větrovec, Karel Hlušička, Ladislav Žid, Lubomír Kostelka, Martin Růžek, Michal Pavlata, Mirko Musil, Nina Popelíková, Oldřich Velen, Stanislav Langer, Václav Sloup, Václav Trégl, Vladimír Menšík, Vlastimil Brodský, Zdeněk Hodr