Trpká mozaika líčí konec druhé světové války na moravském venkově očima malého kluka. Olin má od svého otce za úkol převést do bezpečí jejich kobylu. Tu mu seberou ustupující němečtí vojáci a hrdina se začne obávat otcova hněvu. Potká se i s přicházejícími Rusy... Jednoduchou zápletku obestírá předivo vzpomínek, představ a snů. Lyrické i syrové obrazy ukazují ústrky, jež Olin zažívá od svých vrstevníků, jeho nevraživost vůči surovému otci i jeho lásku k matce. Úvaha o pokřivené české mentalitě se objevuje hlavně ve finále, kde venkované doženou k sebevraždě údajného kolaboranta. V jiné přízračné scéně Olin uvidí své rodiče s nakradeným majetkem... Film byl také uváděn jako "Já a Julina a konec veliké války".

Herec. Venoval sa ochotníckej činnosti, začínal ako rozhlasový hlásateľ a od roku 1946 bol členom činohry SND v Bratislave. Jeho hereckému naturelu boli najbližšie vzdorné, spupné a hrdé charaktery. Majstrovsky stvárnil desiatky postáv klasického repertoáru napr. Franza Moora v Schillerových Zbojníkoch, Polonia v Hamletovi, Kráľa Leara či Manahena v Hviezdoslavovej dráme Herodes a Herodias. Do komediálnych postáv dokázal vložiť prefíkanosť, sabairóniu i chlapskú drsnosť. Za svoje náboženské presvedčenie musel v roku 1959 opustiť divadlo a pracovať ako robotník v Pozemných stavbách. V roku 1962 sa opäť vrátil do činohry SND. Epizódnou úlohou partizána debutoval v českom filme režiséra Františka Čápa Bílá tma [1948]. Rovnako ako v divadle aj vo filme stvárnil množstvo výrazných charakterov. Vo filmovom prepise románu Petra Jilemnického Pole neorané [r. V. Bahna, 1953] realisticky a sugestívne stvárnil postavu Mareka Cudráka, dramaticko-symbolicky charakter mala postava Šimona vo filme Drak sa vracia [r. E. Grečner, 1967], zaujal úlohou vojnového invalida Linharta vo filme Karla Kachyňu Pavlínka [1974], postavou dedinského lekára Pavla Valchara v baladickom príbehu Františka Vláčila Stíny horkého léta [1977] a sedliaka Haštiaka vo filme Martina Hollého Kto odchádza v daždi [1974]. Spolu s detským hercom Tomášom Hollým účinkoval v úspešnej voľnej trilógii režiséra Václava Gajera Pod Jezevčí skálou [1978], Na pytlácké stezce [1979] a Za trnkovým keřem [1980]. Svoje výrazné hlasové dispozície uplatnil v mnohých komentároch k dokumentárnym filmom. V rozhlase sa uplatnil ako výrazný charakterový herec a recitátor prozaických diel a rozprávok. Čítaval rôzne texty a výzvy na mítingoch, zhromaždeniach, jeho hlas sa ozýval pri prenosoch z bohoslužieb. (autor: R. Šmatláková, 2008)

Herec. V roku 1954 absolvoval Odborný divadelný kurz pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V rokoch 1954-66 bol členom Krajského divadla v Nitre a dva roky pôsobil v Armádnom divadle v Martine (1956-58). Od roku 1966 bol členom činohry Novej scény v Bratislave. Po úraze v divadle sa už na javisko nikdy nevrátil. Za takmer štyridsať rokov stvárnil širokú škálu postáv. Vďaka svojmu mužnému, robustnému zjavu a hlbokému hlasu vytvoril desiatky výrazných charakterových postáv - Orgon v Tartuffovi, Míťa v bratoch Karamazovcoch, Othello, Müller v Schillerovej hre Úklady a láska, Tulák v Čapkovej hre Zo života hmyzu, Grék Zorba. Popri divadelnej činnosti vytvoril desiatky filmových, televíznych i rozhlasových postáv. Od začiatku 60. rokov sa vypracoval na výraznú hereckú osobnosť českého a slovenského filmu a televízie. Medzi jeho najvýznamnejšie filmové postavy patria riaditeľ Kudrna z filmu režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obžalovaný (1964), bratislavský kat Emil Targo z historického filmu Paľa Bielika Majster kat (1966), vojenský letec Andrej z filmu Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) či starnúci spisovateľ z režijného debutu Antona Majerčíka Vták nociar (1981). Veľké herecké príležitosti mu ponúkol režisér Martin Hollý. V jeho filmoch si zahral financa Pardeka Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971), majiteľa krajčírstva Alfréda Bluma Smrť šitá na mieru (1979), kaprála rakúsko-uhorskej armády Hoferika Signum laudis (1980). Nezabudnuteľné sú jeho televízne filmy a seriály pre deti - Chlap prezývaný Brumteles (r. F. Chmiel, 1982), Přátelé Zeleného údolí (r. F. Mudra, 1980), filmové rozprávky režiséra Martina Ťapáka Plavčík a Vratko ( 1981), Popolvár najväčší na svete (1982) a režiséra Petra Švédu O statečném kováři (1983). V roku 1979 získal titul zaslúžilý umelec a Cenu ZSDU za divadelnú tvorbu, v roku 1982 sa stal víťazom čitateľskej ankety časopisu Film a divadlo o najpopulárnejšieho herca za postavu kaprála Hoferika Signum laudis a za postavu Ondreja Hudca Karline manželstvá (r. V. Kavčiak, 1980). (autor: R. Šmatláková, 2009)

A. Vocílka, Alena Černá, Alex Jandouš, D. Svobodová, Eduard Alexandrovič Bredun, Frank Argus, František Golyšev, František Šolc, Ilona Kubásková, Iva Janžurová, Ivan Renč, J. Kozel, J. Štegr, J. Vagrčka, Jan Handt, Jan Kraus, Jaroslav Urban, Jaroslava Vysloužilová, Jindra Rathová, Jindřiška Gabriela Preissová, Jirí Chmelar, Josef Bárta, Josef Karlík, Josef Vorel, K. Patek, Karel Kachyňa, Kirill Stoljarov, M. Fila, Milan Jedlicka, Miloš Nesvadba, Miroslav Lerche, O. Lozan, Otto Sevcík, P. Bohdanecký, Pavel Wuršer, Štěpán Zemánek, V. Podolák, Vít Olmer, Vladimír Kabelác, Vladimír Stach, Vlastimil Kadeřábek, Zdeněk Jarolímek, Zdeněk Martínek