The Tricky Game of Love (1971)

1. Arabský kůň
V 14. storočí žil vo Florencii šľachtic messer Frasncesco Vergellesi (Miloš Kopecký). Zvolili ho do prestížnej funkcie podestu milánskeho. Jeho krásna a cnostná manželka Sandra (Božidara Turzonovová) odolávala dvoreniu všetkých mužov a márnomyseľný Francesco si je jej vernosťou až urážlivo istý.
Zaobstará si za kopu peňazí nové oblečenie a šperky, ale svojej žene z lakomstva nekúpi nič. Naopak, rozhodne sa doplniť svoju výbavu o najkrajšieho koňa Florencie - bieleho arabského žrebca, ktorého mu ponúkol mladý šľachtic Ricciardo Minutolo (Jozef Adamovič) za štvrť hodinu rozhovoru so Sandrou osamote.
Porovnanie chamtivého postaršieho manžela schopné dať do stávky česť svojej ženy za koňa a atraktívneho zamilovaného mladíka ochotného dať za lásku čokoľvek, sa musí skončiť logicky - Francesco odcestuje do Milána a Ricciardo sa stane Sandriným tajným hosťom.
2. Náušnice
Nudu v bezdetnom manželstve postaršieho bohatého markíza (Jiří Sovák) a jeho zrelej, ale príťažlivej manželky (Slávka Budínová) zhoršuje aj nedostatok fyzickej lásky. Múdra markíza sa rozhodne namiesto nefungujúceho lieku posilniť manželovo libido prijatím krásnej mladučkej komornej (Magda Vášáryová).
Cnostné dievča však odmieta neotesané dvorenie sluhu (Pavel Landovský) i pána, ktorého otupené zmysly sa skutočne prebudili. Keď sa komorná sťažuje svojej pani, tá jej odporučí, aby mala s manželom trpezlivosť. Pán dá dievčine krásnu náušnicu a sľúbi druhú za možnosť navštíviť ju večer v jej izbičke.
Od pani dostane polovicu iného páru za výmenu postelí pre kýženú noc. Dievča rado súhlasí. Nič netušiaci pán, ktorého ľstivý mladý sluha vydesí hrozbou mŕtvice, za seba pošle do komôrky práve jeho. Pani je úžasnou premilovanou nocou nadšená až do chvíle, kým zámena nevyjde najavo. Čas však všetko vyrieši. Manželia sa naďalej síce spolu mierne nudia, ale v kolíske odpočíva malý potomok.

Hry lásky šálivé (19.6.2020 ve 20:00 na CS FILM)

https://www.youtube.com/embed/32aVUPp6ogQ

Sandra, Francescova manželka (Božidara Turzonovová)
Kto je na fotke?

Je dcérou srbskej matky a macedónskeho otca, vyrastala však na Slovensku. Od detstva navštevovala dramatický krúžok, pôsobila v detskej rozhlasovej družine a venovala sa hre na klavír. Navštevovala strednú školu v Starom meste známu ako GAMČA. Študovala na VŠMU v Bratislave, ktorú úspešne absolvovala v roku 1963. Už počas štúdia dostala prvú filmovú príležitosť vo filme Most na tú stranu, kde si zahrala so svojím manželom, hercom Jozefom Adamovičom. Po absolutóriu sa stala členkou SND, kde pôsobí dodnes. Hrala v beznádejne vypredanom Na skle maľované, v Tajovského Ženskom zákone, v Albeeho Krehkej rovnováhe či Barčovom Mastnom hrnci. V súčasnosti hosťuje v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. Okrem toho pracuje v rozhlase a dabingu, učí herectvo a je predsedníčkou festivalového výboru Art Filmu. Má dve dcéry.Je herečkou širokého výrazového rozsahu. Čoskoro si ju všimli aj českí filmári ako Jiří Krejčík, Otakar Vávra a Petr Weigl. Do povedomia filmových divákov sa zapísala najmä ako predstaviteľka opernej divy Emy Destinnovej v Krejčíkovom filme Božská Ema.V roku 1979 dostala titul zaslúžilá umelkyňa. V roku 2008 jej prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V roku 2009 získala Cenu Jozefa Kronera za celoživotnú tvorbu. Je laureátkou Krištáľového krídla za rok 1997 v oblasti divadlo a audiovizuálne umenie. 11. marca 2017 bola uvedená do Siene slávy TV ankety OTO.

Ricciardo Minutolo (Jozef Adamovič)
Kto je na fotke?

Herec. Po maturite v Hlohovci v roku 1960 vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave a o niekoľko rokov neskôr postgraduálne filmovú réžiu a scenáristiku (u Andreja Tarkovského) na GITIS-e v Moskve. Ako režisér nakrútil tv. film Ilda (1984). V rokoch 1960-91 pôsobil ako člen činohry SND. Začiatkom 90. rokov sa venoval podnikaniu v živočíšnej výrobe (chov oviec, kôz, kráv, výroba syrov), neskôr pracoval na Ministerstve zahraničných vecí SR. V súčasnosti vedúci Katedry hereckej tvorby na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Je autorom publikácie Slovenská herecká škola (1997). Vo filme debutoval v r. 1955 epizódnou úlohou vo filme Štvorylka (r. Jozef Medveď, Karol Krška). Úspech získal stvárnením hlavnej úlohy v trinásťdielnom tv. seriáli režiséra Igora Ciela Vivat, Beňovský (1975).

komorná (Magda Vášáryová)
Kto je na fotke?

Herečka a politička, sestra herečky Emílie Vášáryovej. V roku 1971 vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už ako 15-ročná v roku 1964 účinkovala vo filme režiséra Vladislava Pavloviča Senzi mama a o tri roky neskôr získala hlavnú úlohu v českom filme režiséra Františka Vláčila Marketa Lazarová [1967]. Ešte počas vysokoškolských štúdií dostala herecké príležitosti v medzinárodne oceňovaných filmoch Krotká [r. S. Barabáš, 1967] a Na kometě [r. K. Zeman, 1970]. Za úlohu v českom filme režiséra Jaromila Jireša ...a pozdravuji vlaštovky [1972] bola ocenená za herecký výkon na filmovom festivale v talianskom Avelline. V roku 1968-71 pôsobila v Divadle na korze a po násilnom ukončení jeho činnosti prešla s celým divadelným súborom na Novú scénu. K vrcholom jej hereckej tvorby patria Čechovove hrdinky Irina z Troch sestier a Sofia Alexandrovna z hry Ujo Váňa, Ofélia z Hamleta či Mária z hry J.W.Goetheho Clavijo. V roku 1983 nastúpila do činohry Slovenského národného divadla, kde stvárnila množstvo vnútorne rozporuplných ženských hrdiniek - Natália [Tri sestry], Polina [Výnosné miesto], Júlia [Slečna Júlia], Alina [Pozrite, kto prišiel]. Nakrútila vyše 20 filmov a 120 televíznych inscenácií. Popri úlohách v Ťapákových televíznych filmoch Rok na dedine [1967], Môj vienok zelený [1968], Krutá ľúbosť, Pustý dvor [oba 1978], v Laholovom filme Sladký čas Kalimagdory [1968], v Jakubiskovom filme Vtáčkovia, siroty a blázni [1969] si zahrala aj v rozprávkových filmoch Radúz a Mahuliena [r. P. Weigl, 1970] a Princ Bajaja [r. A. Kachlík, 1971], vo filmoch Otakara Vávru Temné slunce [r. O. Vávra, 1980] a režiséra Jiřího Menzla Postřižiny [1980]. Za hlavnú úlohu vo filme režiséra Dušana Hanáka Tichá radosť [1985] získala cenu za herecký výkon na filmovom festivale v San Reme. V roku 1989 sa politicky angažovala a v roku 1990 prijala ponuku nastúpiť na post československej veľvyslankyne vo Viedni. Po rozpade Československa v roku 1993 bola spoluzakladateľkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku [SPFA] v ktorej 7 rokov pôsobila ako jej riaditeľka. Založila časopisy Listy SPFA a Slovak Foreign Policy Affairs, v 90. rokoch pracovala ako expert pre politické otázky v oblasti energetiky v Českej republike. Po neúspešnej kandidatúre na prezidentku Slovenskej republiky v roku 1999 päť rokov pôsobila v diplomatických službách ako slovenská veľvyslankyňa v Poľsku. V roku 2005 sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva zahraničných vecí SR. Od roku 2006 je poslankyňou Národnej rady SR za politickú stranu SDKÚ-DS a pracuje vo Výbore pre kultúru a média, od roku 2007 je predsedníčkou Združenia žien SDKÚ-DS. Venuje sa aj mimovládnym projektom, založila mimovládnu organizáciu Via cultura, ktorá podporuje proces modernizácie a europeizácie kultúrneho sektora na Slovensku. Je autorkou kníh Krátke listy jednému mestu [1986], Diskrétní průvodce o etikete [1997], Buďme poriadni [2006] a i. (autor: R. Šmatláková, 2009)

messer Francesco Vergellesi (Miloš Kopecký)
Kto je na fotke?

Herecká filmografia

sluha (Pavel Landovský)
Kto je na fotke?

Herecká filmografia

sluha (Pavel Trávníček)
Kto je na fotke?

Pavel Trávníček je český herec, moderátor, dabér a divadelný režisér. V Česku i v zahraničí je známy svojou úlohou princa vo filmovej rozprávke Tři oříšky pro Popelku. Po štúdiách na brnianskej JAMU začal hrať v Divadle bratří Mrštíků v Brne, neskôr pôsobil v Divadle E. F.

hraběnka (Slávka Budínová)
Kto je na fotke?

Herecká filmografia

Další herci:

Aja Farkačová, Bohuslava Dvořáčková, Daniela Bartáková, Eduard Cupák, Emil Rohan, Eva Bezděková, Gustav Opočenský, Helena Postránecká, Ilona Jirotková, Jan Přeučil, Jan Spachta, Jana Andrsová, Jarmila Gerlová, Jarmila Rašilovová, Jaroslav Blazek, Jiří Bartoška, Jiří Sovák, Jirí Urych, Jiří Vašků, Jitka Hamerníková, Josef Chvalina, Karel Klement, Kostas Zerdaloglu, Ladislav Kouklík, Luděk Munzar, Oldřich Velen, Pavel Rímský, René Gabzdyl, Rudolf Chromek, Svatopluk Skopal, Vladimír Štúr, Zdeněk Boubelík, Zdenek Sedlácek, Zuzana Gančevová