V roku 1831 prepuklo na Slovensku povstanie, zapríčinené útlakom, hladom a vykorisťovaním, ale aj správami o trávení obyvateľstva. V tomto období sa na východnom Slovensku šírila cholerová epidémia a zdravotnícke opatrenia vrchnosti, väčšinou neúspešné, boli nevzdelanými a utlačovanými poddanými interpretované ako vražedné úklady panstva, ktoré sa chcelo zbaviť nespokojného ľudu. Roľníci sa preto vzbúrili, povstanie však nemalo jednotné velenie a čoskoro bolo vojenským zásahom kruto potlačené.

Herec. Po skončení obchodnej akadémie začal pracovať v Bratislave ako úradník finančnej stráže. Ako ochotnícky herec začínal v Štefánikovom dramatickom krúžku. V roku 1944 debutoval na martinskom javisku, kde až do roku 1948 vytvoril okolo 40 rôznorodých postáv. Po príchode na Novú scénu v Bratislave [1948] sa za krátky čas zaradil medzi popredných hercov súboru. Na rozdiel od martinského divadla, v ktorom stvárňoval predovšetkým milovnícke a charakterové postavy, dostal na Novej scéne príležitosť predstaviť sa aj v komediálnej polohe. Od roku 1951 až do svojej smrti pôsobil v činohre Slovenského národného divadla. Divákom sa predstavil v postavách vyvrheľov, nepriateľov spoločnosti, démonických existencií či čudákov. Vďaka svojim hereckým predpokladom dokázal odhaliť v postave zložité, často temné a zhubné vášne, trpký humor či nostalgiu. Do svojich dramatických postáv vkladal komediálne kreácie s nádychom jemnej karikatúry, ale aj trpkosti a clivoty. V roku 1950 debutoval vo filmovej veselohre Kozie mlieko [r. O. Jariabek]. Rovnako ako v divadle sa aj vo filme jeho doménou stali dramatické postavy so zložitým charakterom, ktoré stvárňoval s príznačnou sugestívnosťou. Účinkoval vo filmoch Paľa Bielika - Kapitán Dabač [1959], Štyridsaťštyri [1957], Jánošík 1-2 [1962-63], režiséra Vladimíra Bahnu - Námestie svätej Alžbety [1965], Skrytý prameň [1973], režiséra Andreja Lettricha - Drevená dedina [1954], Čisté ruky [1956], Do zbrane, kuruci [1974]. Filčíkovo umenie našlo uplatnenie aj v televízii, kde vytvoril množstvo postáv vo filmoch i televíznych inscenáciách - Oblomov [r. M. Lokvencová, 1964], Krotká [r. S. Barabáš, 1967], Prípad jasnovidca Hanussena 1-3 [r. A. Lettrich, 1969], Triptych o láske [r. M. Luther, 1980] a i. Patril medzi najvšestrannejších rozhlasových hercov. Nezabudnuteľný je jeho Osmijanko, ktorým uspával celé generácie detí. V roku 1962 dostal medzi prvými cenu Československého rozhlasu. V rokoch 1951-61 pôsobil ako externý pedagóg na VŠMU v Bratislave. (autor: R. Šmatláková, 2008)

Adam Matejka, Alexander Bada, Andrea Čunderlíková, Anna Grissová, Beta Poničanová, Branislav Koren, Claudia Vašeková, Ernest Kostelník, František Desset, Hana Slivková, Ivan Mistrík, Ján Greššo, Ján Kákoni, Ján Mistrík, Jaroslav Rozsíval, Jozef Gráf, Jozef Majerčík, Július Pántik, Július Vašek, Juraj Kukura, Katarína Orbanová, Květa Fialová, Kveta Stražanová, Ladislav Chudík, Ladislav Fecko, Leopold Haverl, Martin Huba, Michal Dočolomanský, Samuel Adamčík, Vilma Jamnická, Vladimír Durdík st., Vladimír Minarovič, Vlado Müller