Psychologická dráma z obdobia vojnovej Slovenskej republiky o osude ilegálnej protifašistickej skupiny prenasledovanej slovenskou políciou a gestapom.

A psychological drama taking place in the Slovak republic during WW II. It depicts the story of an illegal antifascist group pursued by the Slovak police force and the Gestapo.

Herec. S herectvom začínal už ako dieťa. Účinkoval v rozhlase a na scéne činohry Slovenského národného divadla debutoval už ako dvanásťročný v inscenácii Pogodinovho Kremeľského orloja [1947]. Prihlásil sa na konzervatórium, no po roku štúdia odišiel do zájazdového Dedinského divadla v Bratislave. Pôsobil v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a na Novej scéne. V roku 1965 sa excelentným stvárnením kniežaťa Myškina v dramatizácii Dostojevského románu Idiot začalo jeho 17-ročné divadelné pôsobenie na doskách SND. Úsporná mimika tváre, hra očí, mierne gesto, zdanlivá krehkosť a nenásilnosť patrili k tomu, čo si rokmi pestoval. Svoj herecky život delil medzi film a divadlo. Už v roku 1950 ako 15- ročný debutoval na filmovom plátne vo filme Ondreja Jariabka Kozie mlieko. Nasledovali väčšie i menšie filmové úlohy v slovenských a v českých filmoch - Štyridsaťštyri [r. P. Bielik, 1957], Šťastie príde v nedeľu [r. J. Lacko, 1958], Kapitán Dabač [r. P. Bielik, 1959], Romeo, Julie a tma [r. J. Weiss, 1959] a po desiatich rokoch prelomová úloha vo filme režiséra Jiřího Krejčíka Vyšší princip [1960]. Koncom 60. a zač. 70. rokov minulého storočia ho režisér Martin Hollý obsadil do medzinárodne oceneného televízneho filmu Balada o siedmich obesených [1968], do divácky úspešných filmov Medená veža [1970] a Orlie pierko [1971] a Ján Lacko do vojnovej drámy Človek na moste [1972]. Postupne si vybudoval povesť charakterového herca, ktorý stvárňuje citlivé a vnútorne nepokojné postavy. K tomu mu dopomohla jeho subtílna fyziognómia, nezameniteľný hlas a prenikavý pohľad, vďaka ktorému ho novinári a kritici často prirovnávali k francúzskemu hercovi Gérardovi Philipovi. Aj napriek úspešnej hereckej kariére svoj život predčasne ukončil samovraždou v roku 1982. V roku 2002 pri príležitosti 20. výročia jeho smrti nakrútil Martin Hollý spomienkový dokument Vyššie princípy Ivana Mistríka a v roku 2007 vyšla monografia Človek odinakiaľ Ivan Mistrík. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Herec, jedna z najvýznamnejších slovenských divadelných a filmových osobností. Už počas štúdia na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ktoré absolvoval v roku 1947, účinkoval v Slovenskom národnom divadle. Počas svojho aktívneho hereckého života stvárnil cca 430 filmových, televíznych, divadelných a rozhlasových postáv. Venoval sa recitácii a rozhlasovej tvorbe, pedagogickej činnosti na VŠMU v Bratislave a je autorom publikácie O herectve [1970]. Vo filme začínal tesne po vojne v malých epizódnych úlohách - Varuj...! [r. M. Frič, 1946], Vlčie diery [r. P. Bielik, 1948], Kozie mlieko [r. O. Jariabek, 1950], Priehrada [r. P. Bielik, 1950]. Veľkú filmovú hereckú príležitosť mu ponúkol režisér Paľo Bielik vo filme z obdobia Slovenského národného povstania Kapitán Dabač [1959]. Stvárnil v ňom psychologicky zložitú a rozporuplnú postavu slovenského vojenského veliteľa, ktorý sa pustil do individuálneho a odvážneho boja proti fašizmu. Nasledovali ďalšie výrazné úlohy v slovenských i v českých vojnových filmoch - nemecký veliteľ V hodine dvanástej [r. J. Medveď, A. Lettrich, 1958], učiteľ Ondrej Bodnár Zbabělec [r. J. Weiss, 1961], zbabelý dôstojník Pieseň o sivom holubovi [r. S. Barabáš, 1961], vojnový kolaborant Polnočná omša [r. J. Krejčík, 1962], veliteľ gestapa Röder Do posledného dychu [r. J. Režucha, 1976]. Postavu generála a neskôr československého prezidenta Ludvíka Svobodu si zahral v dvoch rozsiahlych vojnových epopejach režiséra Otakara Vávru Sokolovo [1974] a Osvobození Prahy [1976]. Divácky úspešná bola aj jeho postava kapitána Jakubca z detektívnych filmov režiséra Andreja Lettricha a scenáristu Jozefa A. Talla Smrť prichádza v daždi [1965], Vrah zo záhrobia [1966], Volanie démonov [1967] a Šepkajúci fantóm [1975]. Na začiatku 80. rokov vytvoril jednu zo svojich najväčších filmových úloh Jana Amosa Komenského vo Vávrovom historickom filme Putování Jana Amose [1983]. Veľký divácky úspech mi priniesla aj jeho televízna tvorba, predovšetkým postava primára Sovu z úspešného seriálu Jaroslava Dietla Nemocnica na okraji mesta [1982]. Ladislav Chudík získal za svoju tvorbu mnoho ocenení - Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo v roku 1999, štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej kultúry a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena SR v zahraničí, ocenenie Hercova misia na Art Filme v Trenčianskych Tepliciach. V roku 2010 získal cenu Český lev za vedľajší mužský herecký výkon vo filme Jana Hřebejka Kawasakiho růže. Život a umeleckú tvorbu Ladislava Chudíka mapuje niekoľko dokumentárnych filmov a knižných publikácií, z najnovších je to dokument režiséra Patrika Lančariča [2007] a monografia Ľubice Krénovej [2009]. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Alexander Bada, Alexander Kucerenko, Alžbeta Barthová-Pietorová, Anton Baláž, Anton Michalička, Božena Muchová-Jakabová, Daniel Králik, Dušan Blaškovič, Eduard Bindas, Emil Adamik, Ernest Kostelník, Ernest Šmigura, František Desset, Frantisek Gervai, František Kabrheľ, František Papp, Gustáv Legéň, Hana Kostolanská, Igor Čillík, Irma Bárdyová, Ivan Rajniak, Ján Rybárik, Jan Tříska, Jaroslava Schallerová, Jozef Cút, Jozef Husár, Jozef Skala, Jozef Sodoma, Július Paluš, Juraj Paška, Karla Chadimová, Karol Jaura, Ladislav Večeřa, Lotár Radványi, Michal Monček, Michal Slivka, Nikola Zábrodská, Olívia Binderová, Ondrej Rimko, Pavol Mikulík, Peter Kuba, Rudolf Serina, Rudolf Velický, Štefan Figura, Štefan Mišovic, Terézia Hurbanová-Kronerová, Viera Radványiová, Vladimír Petruška, Xénia Gracová, Žofia Martišová