Staré zlaté časy kto z nás by sa nepamätal na úsmevno-smutné kriminálne príbehy seriálu Hříšní lidé města pražského, ktorého dej sa odohrával v období prvej republiky?! Kolorit dávno zabudnutých čias, keď ľudí netrápila rozmáhajúca sa mafia a vraždy neboli na dennom poriadku. Keď sa ľudia v mieste svojho bydliska denne stretali s rovnakým strážcom poriadku a ten dôverne poznal všetkých svojich pappenheimských. Vedel, kto je vreckár, kto kradne v pivniciach, kto sa opíja. Keď sa slušní občania nebáli večer vyjsť na ulicu... Ľudia a ľudkovia z dávno odídeného sveta sa stali hrdinami pôvodného seriálu Českej televízie, ktorého názov Žandárske humoresky prezrádza, kto sú hlavnými hrdinami jednotlivých dejov poviedok. Seriál, o réžiu ktorého sa postaral skúsený Antonín Moskalyk, námetovo ťaží z existencie žandárskych pátracích staníc, predchodkýň súčasnej kriminálnej služby, a zo skutočných prípadov zločinnosti, ktoré stanice riešili. V mestách bola polícia, ale na vidieku pôsobilo žandárstvo. Elitou medzi nimi bolo zhruba 40 pátracích staníc, akýchsi kriminálok. Za päť rokov vyriešili takmer dvetisíc prípadov, boli veľmi aktívni, hovorí režisér. Treba si uvedomiť historický fakt, že práve žandárstvo bolo za prvej republiky kľúčovou inštitúciou podieľajúcou sa na pátraní a odhaľovaní trestnej činnosti, predovšetkým v menších mestách a na vidieku (vo väčších mestách boli ich pandantmi štátne policajné úrady). Žandári z pátracích staníc žili vo svojich rajónoch priamo medzi ľuďmi, boli síce neúplatní, ale mali aj pochopenie pre ľudské slabosti, a možno aj preto sa tešili úcte a vážnosti. Ďalším nesporne zaujímavým historickým faktom je aj to, že príslušníci pátračiek dosahovali veľmi vysoké percento objasnenia prípadov, predovšetkým vďaka znalosti miestneho prostredia a odborných znalostí mužstva a špeciálnych útvarov. A stavovská hrdosť a tvrdohlavosť pátračov bola priam povestná. Aj keď dodnes zostalo v našom slovníku prirovnanie píše ako žandár, mnohé prípady im pomohla vyriešiť práve dôsledná evidencia a preverovanie všetkých faktov. V najvyšších stavoch malo žandárstvo cca 14-tisíc príslušníkov. Autor námetov a odborný poradca mjr. Michal Dlouhý, ktorý je akýmsi duchovným otcom celého projektu, sa na prípravu seriálu dôkladne pripravil. Preštudoval množstvo autentických prípadov, z ktorých vybral napokon trinásť najzaujímavejších. Pri nakrúcaní dbal na to, aby prostredie žandárskej pátracej stanice nebolo vykreslené len jednostranne, práve naopak, šlo mu o pravdivé zobrazenie všetkých mechanizmov, na ktorých fungovalo vtedajšie pátranie. Skúsení scenáristi Pavlína Moskalyková, Antonín Moskalyk, Petr Zikmund, Drahoslav Makovička a Miloš Fedaš jeho námety spracovali do mimoriadne príťažlivých príbehov a o správnu atmosféru sa postarali aj hlavný kameraman Josef Víšek, výtvarníčka kostýmov Sylva Zimula Hanáková a hudobný skladateľ Ivan Kurz. Projekt seriálu je na svete už od roku 1992, keď mi Michal Dlouhý priniesol zaujímavý materiál, z ktorého podľa neho mohlo vzniknúť niečo zaujímavé, hovorí o koreňoch vzniku seriálu režisér Antonín Moskalyk. Pán Dlouhý nám potom dodal celý rad skutočných prípadov z archívov a novinových článkov. Verím, že autentickosť sa nám do seriálu podarilo dostať. Seriál sa nakrúcal v reálnych exteriéroch strednej a južnej Moravy a v Brne. Fiktívna brnenská žandárska pátracia stanica vznikla v areáli bývalých vojenských kasární a slúži v nej desať príslušníkov a služobný pes Argo. Nie vždy riešia len závažné zločiny, sem-tam sú ich prípady banálne, ba až smiešne, ale vždy páchateľa chytia a usvedčia. Ústrednú postavu Karela Arazíma, spočiatku štábneho strážmajstra, neskôr práporčíka a napokon vrchného strážmajstra, vytvoril populárny Tomáš Töpfer. Jeho pravú ruku si zahral Ivan Trojan a vrchného šéfa pátračky s chuťou stvárnil Petr Kostka. Pátrací tím doplnili Stanislav Zindulka, Zdeněk Junák, Jan Grygar, Erik Pardus, Aleš Jarý, Pavel Doucek a František Švihlík. Seriál však nie je len o policajnej práci, veď aj žandár je len človek ako každý iný. Mnohých trápi láska, mávajú aj slabé chvíľky. Aj preto tu majú pevné miesto ich manželky a priateľky, napríklad Alena Antalová ako majiteľka kvetinárstva Ludmila Horká, Andrea Elsnerová ako gazdiná celej stanice či Zdena Herfortová ako manželka veliteľa. A pravdaže ochranný duch žandárskej stanice vysoko postavený dr. Kostroun v podaní Karla Janského. Dramaturgovia brnenského štúdia Českej televízie sa usilovali dodať vierohodnosť seriálu aj tým, že do mnohých úloh postavili menej okukané tváre hercov predovšetkým z moravských divadiel. A nepotrebovali ich málo. V prvej sérii ich bolo 313. Pravdaže, vo väčších či menších roliach si zahrali aj známejší umelci ako Jiřina Bohdalová, Pavel Zedníček, Marek Vašut, Simona Stašová, Jiří Krampol a mnohí ďalší. A nezabudli ani na slovenskú výpomoc. Na obrazovke sa stretneme napríklad s Michalom Dočolomanským, Leopoldom Haverlom či Marianom Labudom. Dobový kolorit obstaralo aj 3-tisíc komparzistov, 6 500 kostýmov, 120 historických motorových vozidiel, niekoľko vlakov, 25-tisíc rekvizít a množstvo zvierat. Milovníkov psov určite potešia herecké výkony Arga a čistokrvného bastardíka Kikiny. V súčasnosti sa pripravuje nakrúcanie tretej série, pretože seriál mal nielen pri premiérovom, ale aj pri reprízovom uvedení na obrazovkách ČT vysokú sledovanosť. Veď napríklad pri premiére 26. epizódy sledovalo ČT 1 vyše 2,5 milióna dospelých divákov (66,5 % televízneho trhu). Priemerne seriál pozeralo 2,3 milióna divákov. V taký úspech, s akým sa humoresky stretli, sme pôvodne nedúfali, uviedla producentka Darina Levová. Aj v tretej sérii zostanú všetky hlavné postavy. Rátame s Tomášom Töpferom aj s Ivanom Trojanom, a ak to bude možné, radi by sme zachovali ďalšie hlavné figúry. Už sme s niekoľkými hercami predbežne rokovali a veríme, že to nič neprekazí, dodáva Levová. Tretia séria by mala seriál definitívne zavŕšiť, ďalšie diely televízia nakrúcať nebude. Autori, ktorí čerpali zo skutočných žandárskych prípadov, sa totiž nechcú dostať k mníchovským udalostiam, a posledné príbehy sa odohrávali už v roku 1937. Seriál sa preto definitívne skončí prvým dňom okupácie. Potom by aj tak asi nebolo o čom písať a možno, že už by v ňom nemal ani kto hrať, s preháňaním tvrdí Levová. Scenáre, ktoré spoločne píše režisér Antonín Moskalyk s dcérou Pavlínou, sú už dokončené, ale vzhľadom na finančnú situáciu ČT nie je zatiaľ jasné, kedy sa dokončí aj ich filmová podoba.

Alena Antalová je slovenská herečka. Je vnučkou scénografa SND Ladislava Vychodila.

strážmistr, štábní strážmistr

Herec, jeden z najznámejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov. V roku 1965 vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave. Bol spoluzakladateľom generačného Divadla na korze, členom divadla Nová scéna (1971-89) a od roku 1990 je členom činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Aj keď sa už ako študent herectva prejavil ako výrazný komediálny talent, jeho doménou na divadelnej scéne sa stali tragikomédie a drámy. Stvárnil napr. postavu Estragona v Brechtovom Čakaní na Godota, Prozorova v Čechovových Troch sestrách, Jožka Púčika v hre Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra, Malcolma v Shakespearovej dráme Macbeth, Leona v Grumbergových Krajčírkach. Účinkuje v Štúdiu S (Emigranti), v Divadle Aréna (Tiso), v Národnom divadle v Brne (Pán Puntila), v Divadle na Vinohradoch (Krejčovský salón). V roku 1965 debutoval spolu so Stanom Dančiakom vo filme režiséra Petra Solana Kým sa skončí táto noc. Nasledovali komické postavy vo filmoch Zmluva s diablom (r. J. Zachar, 1967), Zločin slečny Bacilpýšky (r. J. Režucha, 1970), Pacho, hybský zbojník (r. M. Ťapák, 1975), Ružové sny (r. D. Hanák, 1976). V priebehu 80. a 90. rokov sa stal jedným z najobsadzovanejších filmových hercov. Veľkú popularitu mu priniesla spolupráca s českým filmom predovšetkým s českým režisérom Jiřím Menzlom. Stvárnil postavu šoféra JRD Pávka v komédii Vesničko má středisková (1985), zámockého správcu Stoklasu v adaptácii Vančurovho románu Konec starých časů (1989), zlodějského podnikateľa Peachuma v Žobráckej opere (1991), sovietskeho podplukovníka Opalikova vo filme Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina (1993), obchodného cestujúceho Waldena v komédii podľa Hrabalovho románu Obsluhoval jsem anglického krále (2006). Za vedľajšiu úlohu otca vo filme režiséra Martina Šulíka Záhrada (1995) získal Českého leva a za bizarnú postavu podlého a zhýralého despotu, ktorého stvárnil v režijnom debute kameramana F.A. Brabca Kráľ Ubu (1996) bol na túto cenu nominovaný. Bohatá je aj jeho televízna a rozhlasová tvorba. Za svoju umeleckú činnosť bol ocenený množstvom vyznamenaní - Dosky 2005 za úlohu Tisa v rovnomennej divadelnej hre, Cena ministra kultúry SR za mimoriadny prínos k rozvoju slovenského umenia (2004) a štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy (2005). (autor: R. Šmatláková, 2009)

vrchní strážmistr

praporčík

Tatiana Vilhelmová je česká herečka a dabérka.

štábní strážmistr, praporčík, vrchní strážmistr

Erik Pardus, František Švihlík, Jan Apolenár, Jan Hartl, Jan Hrušínský, Jaroslav Satoranský, Jiří Krampol, Jiří Schmitzer, Jiřina Bohdalová, Jiřina Jelenská, Luděk Munzar, Pavel Zedníček, Radovan Lukavský, Tereza Kostková, Václav Postránecký, Vlasta Peterková, Zdena Herfortová, Zdeněk Junák