V roku 1947 siahli filmári prvýkrát po Čapkovych "Povídkách z jedné a druhé kapsy". Režisér Martin Frič si v spolupráci so scenáristami vybral päť poviedok: "Propuštěný", "Případ s dítětem", "Balada o Juraji Čupovi", "Ukradený spis" a "Poslední soud".
Prvá je o podmienečne prepustenom trestancovi, v druhej policajný komisár hľadá páchateľa uneseného dieťaťa a spoznáva, aké ťažké je medzi navlas si podobnými nemluvňatami vybrať to pravé. Tretia je sugestívnym rozprávaním o náboženskom fanatikovi, ktorý na boží príkaz zabil a ide sa v snehovej fujavici udať na četnícku stanicu. V štvrtej pátra inšpektor Pištora po bytovom zlodejovi, ktorý omylom ukradol tajné spisy generálneho štábu, a v poslednej poviedke sa dozvieme, že aj keď je na niektorých hriešnikov pozemská spravodlivosť krátka, trestu aj tak neuniknú.
Trvalou hodnotou filmu sú herecké výkony hlavných protagonistov - boli to Jaroslav Marvan, Jaroslav Průcha, František Filipovský, Theodor Pištěk, František Kovářík a František Smolík.

Jaroslav Marvan, bol český herec, člen divadla V. Buriana a Národného divadla v Prahe. Vytvoril viac ako 150 filmových postáv.

Režisér, scenárista a herec. Po štúdiu na Štátnej odbornej škole kovorobnej v Banskej Bystrici (1925 - 1929) a po vojenskej službe (1930 - 1934) pracoval v najrôznejších povolaniach ako kreslič, montér, predavač, žandár a i. Amatérsky sa venoval divadlu. V divadelnej hre Hôrni chlapci autora Ľudovíta Kubániho v podaní amatérskeho súboru Krúžok evanjelickej mládeže zo Senice hral postavu Jánošíka. Na 9. celoslovenských divadelných závodoch v Martine (1932) ho v tejto úlohe uvidel Karol Plicka a na základe toho odporučil Bielika českému režisérovi Martinovi Fričovi do hlavnej úlohy jeho filmu Jánošík (1935). V rokoch 1939 - 1941 študoval na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave a hral v Slovenskom národnom divadle, kde vytvoril dvadsať postáv v hrách domácich i svetových autorov. V rokoch 1942 - 1945 pôsobil ako scenárista a režisér vo filmovej spoločnosti Nástup. Prispieval do filmového mesačníka LÚČ - Miznúca romantika, Posvätná krása, Bolo raz... (Spišský hrad), Travertín - slovenský mramor, Pod holým nebom (všetky 1942), nakrútil dokumentárne filmy Hlavátky, Umelé vlákna (oba 1943), Na ostrove kormoránov (1944) a i. V rokoch 1945 -1979 pracoval ako režisér a scenárista v Štúdiu hraných filmov Bratislava. Spolu s českými režisérmi Martinom Fričom a Karlom Steklým spolupracoval na scenári prvého slovenského dlhometrážneho filmu nakrúteného po 2. svetovej vojne Varuj...! (1946). Režijne debutoval v roku 1948 dlhometrážnym hraným filmom z obdobia SNP Vlčie diery. V období schematizmu 50. rokov vytvoril okrem dobových budovateľských filmov Priehrada (1950) a Lazy sa pohly (1952) aj výraznú protivojnovú drámu z obdobia 1. svetovej vojny Štyridsaťštyri (1957) a dramatický príbeh muža osamoteného v boji proti fašizmu Kapitán Dabač (1959). V 60. rokoch nakrútil divácky úspešné historické veľkofilmy Jánošík 1-2 (1962 - 1963) a Majster kat (1966). Po historickej dráme Traja svedkovia (1968) sa ako režisér odmlčal. Až v druhej polovici 70. rokov napísal námet a scenár pre hrané filmy Stretnutie (r. A. Lettrich, 1975) a Nie (r. C. Kováč, 1977). (autor: R. Šmatláková, 2009)

Narodil se v rodině majitele Lidového divadla na Královských Vinohradech Jana Pištěka a Marie Kouskové-Slánské (herečky). Po první světové válce, která přerušila jeho studia medicíny, a smrti otce se (1918–1919) ujal otcova divadla. Později prošel několika pražskými divadly. Především ale hrál v mnoha filmech. V roce 1925 se rozhodl po odstoupení sponzorů financovat film Takový je život. Zadlužil se a aby mohl splácet půlmilionový dluh, vystupoval každý rok v minimálně desítce filmů. Hrál například s Antonií Nedošinskou, Oldřichem Novým nebo Vlastou Burianem.Jeho ženou byla herečka Marie Ženíšková, vnučka malíře Františka Ženíška. Je otcem výtvarníka Theodora Pištěka.

Alois Dvorský, Antonín Holzinger, Antonín Jirsa, Antonín Kandert, Antonín Šůra, Arnold Flögl, Bedřich Bozděch, Běla Jurdová, Blažena Slavíčková, Bohuš Hradil, Cikánská kapela z Brezna, Darja Hajská, Eduard Dubský, Emil Bolek, Felix le Breux, Ferdinand Jarkovský, František Filipovský, František Marek, Frantisek Roland, František Sauer, Gustav Hilmar, Helena Bušová, Jan S. Kolár, Jan W. Speerger, Jaroslav Vojta, Jaroslav Zrotal, Jindra Hermanová, Jiřina Stránská, Josef Oliak, Ladislav Kulhánek, Ladislav Sedlacek, Ludmila Burešová, Marie Ježková, Marie Kautská, Milada Smolíková, Miloš Šubrt, Ondrej Jariabek, Ota Motyčka, Rudolf Siroký, Stanislav Remunda, Světla Svozilová, Václav Svec, Věra Kalendová, Viktor Očásek, Vilém Pfeiffer, Vladimír Řepa, Vojtěch Záhořík, Zdeněk Dítě