Bozí mlýny (1938)

Otec majúci dvoch dospelých synov sa rozhodne nevrátiť peniaze, ktoré dlhuje. Dokonca sa rozhodne krivo prisahať a krivo svedčiť na súde, len aby cudzie peniaze, ktoré si pred rokmi privlastnil, zostali v jeho rukách. Množstvo ľudí však tuší aká je pravda. Podobne je to aj s jeho synmi. Pred nimi otec stráca aj posledné zvyšky autority, ktoré mal. Otcov zlý vzor ovplyvňuje aj synov. Výsledkom je, že jeden syn zvedie bratovu manželku, ktorá následne čaká nemanželské dieťa. Napokon brat zabije svojho brata opäť kvôli peniazom, ktoré boli významným spúšťačom celej cesty do záhuby rodiny. Keď otec oboch synov vidí, kam dostalo všetko zlo celú jeho rodinu, začne za všetko viniť samotného Boha. Medzitým sa dosť absurdne pýta, za čo ho vlastne Boh trestá. Žiaľ taká je realita života. V nenávisti odstráni kríž zo svojho domu a odnesie ho do maštale, kde ho podpáli.
Tento film veľmi výstižne, popisuje situáciu vo svete. Boh je obviňovaný za množstvo trápenia a ľudia nemajú dostatok sebareflexie, aby sami pred sebou priznali, že za množstvo bolesti v živote si môžu sami. Spôsobujú si to svojimi hriechmi, sebectvom, pýchou a odsunutím Boha na vedľajšiu koľaj vo svojom živote. Síce je dianie okolo ľudských zlyhaní v tomto filme trochu v zhustenej podobe, napriek tomu dej nepôsobí nerealisticky alebo nejako trápne.
Vo filme sú naznačené v podstate porušenia všetkých Božích prikázaní, ale tieto momenty sú zobrazené relatívne diskrétne, nie explicitne.

Nana, dcera Drastilových (Jiřina Štěpničková)
Kto je na fotke?

Česká herečka. Ako dieťa sa venovala športu, hrala tenis, lyžovala a jazdila na kanoe. Študovala herectvo na konzervatóriu a už počas štúdia účinkovala na scéne Osvobozeného divadla. Vo svojich osemnástich rokoch získala angažmán v Národnom divadle v Prahe. Po šiestich rokoch odišla do Městských divadel pražských. Mala veľký úspech, excelovala v shakespearových komédiách, ale aj v Panne Orleánskej či v Kráľovne Kristíne. Aj napriek tomu, že bola v začiatkoch svojej filmovej hereckej kariéry považovaná skôr za komediálnu herečku, sama viac tiahla k tragike. Postupne sa prepracovala k úlohám silných a energických žien, ktoré stvárňovala s vášnivým realistickým prejavom. Vo filme debutovala už začiatkom 30. rokov a stvárnila menšie úlohy vo filmoch Muži v offsidu [r. S. Innemann, 1931] a Miláček pluku [r. E. A. Longen, 1931]. Počas okupácie však nikdy nehrala v nemeckom filme. Režisér Josef Rovenský v nej objavil prototyp českej dedinskej ženy a po medzinárodnom úspechu jeho filmu Maryša [1935] stvárňovala v českom filme prevažne postavy tragických dedinských žien - Tereza v Lidech pod horami [r. V. Wasserman, 1937], Nana v Božích mlýnech [r. V. Wasserman, 1938], Muzikantská Liduška [r. M. Frič, 1940] a Eva Muranicová v prvom slovenskom povojnovom hranom filme Varuj...! [r. M. Frič, 1946]. Po neúspešnom pokuse o ilegálny prechod hraníc, zinscenovanom Štátnou bezpečnosťou, bola obžalovaná z vlastizrady a odsúdená k 15. rokom väzenia. Z trestu si odpykala desať rokov. Po prezidentskej amnestii sa vrátila do divadla a účinkovala aj vo filme a v televízii - Transport z ráje [r. Z. Brynych, 1962], Lidé z maringotek [r. M. Frič, 1966], Kladivo na čarodějnice [r. O. Vávra, 1969], Skřivánci na niti [r. J. Menzel, 1969] a i. V roku 1968 bola rehabilitovaná. V ďalších rokoch sa vo filme objavovala len sporadicky. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Další herci:

Alois Dvorský, Antonín Jirsa, Běla Tringlerová, Ferenc Futurista, Fráňa Vajner, Frantisek Hlavatý, František Kreuzmann st., František Vlček st., Herbert Lom, J. O. Martin, Jan W. Speerger, Jaroslav Marvan, Jiří Julius Fiala, Josef Oliak, Karel Beníško, Karel Černý, Karel Veverka, Ladislav Bohác, Máňa Hanková, Marie Holanová, Marie Pilská, Milka Balek-Brodská, Miroslav Krystof-Kutina, Otto Zahrádka, Roza Schlesingerová, Slávka Doležalová-Kulhavá, Valtr Taub, Vladimír Řepa, Vladimír Smíchovský