Súdobá satira pranierujúca karierizmus, diktátorské spôsoby, podlizovanie sa a servilnosť. Úradník Javorník sa vďaka omylu dostáva do pracovného postavenia, na ktoré vôbec nemá primerané schopnosti. Javorníkov pracovný a úradný vzostup sprevádza jeho morálny úpadok.

Herec. S herectvom začínal už ako dieťa. Účinkoval v rozhlase a na scéne činohry Slovenského národného divadla debutoval už ako dvanásťročný v inscenácii Pogodinovho Kremeľského orloja [1947]. Prihlásil sa na konzervatórium, no po roku štúdia odišiel do zájazdového Dedinského divadla v Bratislave. Pôsobil v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a na Novej scéne. V roku 1965 sa excelentným stvárnením kniežaťa Myškina v dramatizácii Dostojevského románu Idiot začalo jeho 17-ročné divadelné pôsobenie na doskách SND. Úsporná mimika tváre, hra očí, mierne gesto, zdanlivá krehkosť a nenásilnosť patrili k tomu, čo si rokmi pestoval. Svoj herecky život delil medzi film a divadlo. Už v roku 1950 ako 15- ročný debutoval na filmovom plátne vo filme Ondreja Jariabka Kozie mlieko. Nasledovali väčšie i menšie filmové úlohy v slovenských a v českých filmoch - Štyridsaťštyri [r. P. Bielik, 1957], Šťastie príde v nedeľu [r. J. Lacko, 1958], Kapitán Dabač [r. P. Bielik, 1959], Romeo, Julie a tma [r. J. Weiss, 1959] a po desiatich rokoch prelomová úloha vo filme režiséra Jiřího Krejčíka Vyšší princip [1960]. Koncom 60. a zač. 70. rokov minulého storočia ho režisér Martin Hollý obsadil do medzinárodne oceneného televízneho filmu Balada o siedmich obesených [1968], do divácky úspešných filmov Medená veža [1970] a Orlie pierko [1971] a Ján Lacko do vojnovej drámy Človek na moste [1972]. Postupne si vybudoval povesť charakterového herca, ktorý stvárňuje citlivé a vnútorne nepokojné postavy. K tomu mu dopomohla jeho subtílna fyziognómia, nezameniteľný hlas a prenikavý pohľad, vďaka ktorému ho novinári a kritici často prirovnávali k francúzskemu hercovi Gérardovi Philipovi. Aj napriek úspešnej hereckej kariére svoj život predčasne ukončil samovraždou v roku 1982. V roku 2002 pri príležitosti 20. výročia jeho smrti nakrútil Martin Hollý spomienkový dokument Vyššie princípy Ivana Mistríka a v roku 2007 vyšla monografia Človek odinakiaľ Ivan Mistrík. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Andrej Lettrich, Anna Grissová, Emil Horváth, Emil Horváth st., Emil Jozef Horváth, Ernest Kostelník, Ernest Paus, Eva Kvietiková, František Dibarbora, František Filipovský, Gaspar Arbet, Gašpar Arbet, ml., Gašpar Arbét st., Hana Grissová, Ivan Krivosudský, Ján Kákoš, Jindřich Láznička, Jiří Sovák, Jozef Adamovič, Jozef Alexander Tallo, Jozef Alexander Tallo (kniha), Jozef Cút, Jozef Hanúsek, Jozef Sodoma, Karel Baláz, Karol Baláž, Karol Krška, Karol Skovay, Marián Gallo, Marika Gálová, Marta Mrlianová, Martin Gregor, Martin Ťapák, Míla Beran, Milada Zázvorková, Milan Mlsna, Nina Vjazovcová, st., Štefan Benek, Stella Zázvorková, Svetozár Stračina, Václav Richter, Viliam Polónyi, Vladimír Menšík, Zdeněk Říha