Volám sa Vláďa Krupička a ja jazdím so sanitkou. Mám veľmi rád našu partiu z Národnej hádzanej, pretože sú to moji jediní ozajstní kamaráti. Ako obranca v TJ Sokol Nejdek som vždy bol a stále som slušný hráč, keď mi, samozrejme, niekto prihrá, a keďže nie som útočník, môžem sa s myšlienkou, že dám niekedy gól, rozlúčiť. Volajú ma Vladěna a ja svojho syna volám Jiřina, ani neviem prečo. Možno mám také čudné pohyby, to však nemusí nič znamenať.
učitel biologie