Milo Urban byl slovenský prozaik, prekladateľ, který se narodil 24.08.1904 v obci Rabčice a zemřel 10.03.1982 (ve věku 77 let) v Bratislavě.
Prozaik, prekladateľ a novinár, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej modernej prózy. Začínal ako pomocný redaktor a úradník v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Nedokončil štúdium na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, pracoval ako redaktor v časopisoch Slovenský národ, Vatra, Slovák. Do literatúry vstúpil už v roku 1922 novelou Jašek Kutliak spod Bučinky. Jeho román Živý bič [1927] kritika označila za jeden z prvých slovenských moderných románov. Realisticky v ňom zachytil ťažký život obyvateľov hornoravskej dediny Ráztoky a ich boj o vlastnú existenciu v období 1. svetovej vojny. Na Živý bič voľne nadviazal románmi Hmly na úsvite [1930] a V osídlach [1940]. V rokoch 1940-45 pracoval ako šéfredaktor profašistického denníka Gardista. Pred oslobodením v roku 1945 emigroval spolu s rodinou do Rakúska, v 1947 bol eskortovaný do Československa a v roku 1948 postavený pred ľudový súd, ktorý ho odsúdil za jeho novinársku činnosť počas vojny. K umeleckej tvorbe sa smel vrátiť až v roku 1956, dovtedy sa venoval prevažne prekladu poľskej, nemeckej a českej literatúry. Na svoje medzivojnové diela nadviazal románmi Zhasnuté svetlá [1957] a Kto seje vietor [1964]. Jeho diela vyšli v 11 jazykoch a patrí medzi najprekladanejších slovenských autorov. Podľa jeho diel nakrútil režisér Martin Ťapák filmy Živý bič [1966] a Krutá ľúbosť [1978]. (autor: R. Šmatláková, 2009)