Július Pántik

32 let

40 let

41 let

47 let

Július Pántik

Július Pántik byl slovenský herec, který se narodil 15.01.1922 v obci Stredné Plachtince a zemřel 25.08.2002 (vo veku 80 rokov) v Bratislavě.

Herec. Vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave [1940-44] a už počas svojich štúdií sa stal členom činohry Slovenského národného divadla. Za 50 rokov svojho divadelného účinkovania stvárnil viac ako 150 dramatických i komediálnych postáv v divadelných hrách domácich i svetových autorov - Sofoklovho Oidipa, Shakespearovho Othella, Galéna v Čapkovej Bielej nemoci, Rogožina v Idiotovi, Kenta v Kráľovi Learovi, Cléanta v Lakomcovi, Miška v Tajovského Ženskom zákone a i. Venoval sa aj divadelnej a televíznej réžii a patril medzi obľúbených rozhlasových a televíznych hercov. Jeho filmová tvorba je nerozlučne spojená so začiatkami slovenskej kinematografie. Už v roku 1946 sa objavil po boku Paľa Bielika v jednej z hlavných úloh v prvom slovenskom hranom povojnovom filme Varuj...! [r. M. Frič]. Veľké herecké príležitosti dostával v slovenskom i v českom filme - Bílá tma [r. F. Čáp, 1948], Čertova stena [r. V. Wasserman, 1948], Katka [r. J. Kadár, 1949], Priehrada [r. P. Bielik, 1950]. Medzi jeho najvýznamnejšie herecké úlohy patrí postava Floriša Zobača vo filme režiséra Jiřího Krejčíka Frona [1954], postava šoféra Mikiho Polievku vo filme Jiřího Menzla Kdo hledá zlaté dno [1974], ale predovšetkým spolupráca s režisérom Ladislavom Helgem na filmoch Velká samota [1959] a Stud [1967]. Hlavnú postavu montéra Vinca Petráša si zahral aj v hranom debute režiséra Martina Hollého Havrania cesta [1962] a baču Goliana v Zacharovom filme Očovské pastorále [1973]. Za svoje herecké umenie získal množstvo filmových i televíznych ocenení. Do povedomia detských divákov sa dostal ako dedo Jozef z televízneho seriálu Bambuľkine dobrodružstvá [r. J. Lihosit, 1982]. Ako pedagóg pôsobil na bratislavskom konzervatóriu [1947-51] a na Divadelnej fakulte VŠMU [1951-61]. (autor: R. Šmatláková, 2010)