Neregistrovaný uživatel (31.03.2023)
Štyri roky vôbec nezapínam televízor ani rádio, mám k tomu svoje dôvody. Roky predtým ale som si vždy rád vypočul nedeľnú rannú rozprávku a rozhlasové hry. A pri niektorých som si po ich konci veľmi rád počkal na meno autora. Dana Garguláková, pravidelne. Tento človiečik dokáže vždy odniekiaľ vypriasť, a nad každú škaredú zápletku, nad každú kopu čierneho hnoja aj nad samú smrť "namaľovať" kúsok bielej múdrej nádeje. Niečo presne moje, často naozaj až k slzám. Vždy som si ju predstavoval ako stodvadsaťročnú nepohľadnú bosorku, práve vďaka tomu ale nabitú životnými skúsenosťami každého druhu. A až dnes, pred pár dňami, som uvidel jej fotku s ružovým klinčekom v ruke a jej tvár. Ja padám. Už je aj vytlačená a vystavená na polici medzi tými mojimi všetkými, ktorých, keby som mohol, vzal by som si - kamkoľvek. Ľudia nad časom, Človek nádejí Budúcnosti.
Ja Ti Ďakujem, Dana Garguláková, Slovenská Marie Poledňáková ????????????
Braňo